Čo ďalej?

Prečo došlo k skracovaniu života u Adamových potomkov? 

Je veľmi pravdepodobné, že sa tak stalo preto, lebo sa miešali s pôvodnými obyvateľmi Zeme. Boh nejaký čas pred uvedením potopy skonštatoval, že je nutné skrátiť dĺžku života Adamitov na 120 rokov, lebo "ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu". Ale skrátenie veku sa asi neudialo lusknutím prsta, ale malo svoj mechanizmus. Svedčí o tom to, že trvalo ešte veľmi veľa rokov, kým sa vek ustálil ani nie na 120-tich rokoch, ale na 70!

 Aj keď vidieť u Noachových detí snahu o znovuvybudovanie tej spoločenskej hierarchie, ktorá bola pred potopou, nedarilo sa im. Predpotopní Adamiti vedeli, odkiaľ pochádzajú. Mali poznanie Stvoriteľa, aj keď boli voči Nemu v opozícii. Po potope sa časom toto vedomie vlastnej identity strácalo. Ale Noachovi potomkovia ešte mali v sebe túžbu obnoviť voľakedajšiu slávu a vládu svojho rodu. "Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrchol prenikne nebesia! Urobme si meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi!" - bolo rozhodnutie detí Noacha. Zrejme by sa im to podarilo, keby do toho nezasiahol Boh. Nechcel riskovať, že sa znovu obnoví tyrania Adamitov na Zemi. 

V Biblii sa píše: "Hospodin však zostúpil, aby sa pozrel na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia. Hospodin povedal: Sú jeden národ a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im už nič nezabráni uskutočniť všetko, čo si zaumienia. Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli. Tak ich Hospodin odtiaľ rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto." Keď Adamiti pochopili, že sa im nepodarí vybudovať znovu starý svet prestali sa ďalej snažiť a rozišli sa po zemi. Zostala im ešte jedna možnosť: podrobiť si druhých ľudí a zabezpečiť si pohodlný život. A zrejme sa toto aj stalo. Po potope vznikali nanovo mestá, v ktorých boli vládcami Noachovi potomkovia. Vznikli mestské kráľovstvá ako Bábel, Erech, Akkad, Kalne ...., Atény, Sparta, .... obnovil sa Egypt a ako Noachovi potomkovia migrovali, vznikali pod ich taktovkou ďalšie a ďalšie strediská kultúry. Pamiatka na ich existenciu sa zachovala v mýtoch a legendách národov. 

Vedomosti a poznanie Stvoriteľa si zachovala len jedna línia Noachových detí - línia Šema. V rodovej línii Šema sa narodil praotec viery Abrahám. Abrahám bol iba piaty Adamov potomok v postupnosti Adamitov, ktorí si mohli priamo odovzdávať vedomosti o raji, o páde, o nebeskom svete ....

 Abrahám poznal Boha osobne. Dokonca ho Boh nazýva svojím priateľom. V žiadnej inej vetve Noachovho rodu sa nenašiel človek, ktorý by mal natoľko osobný vzťah so Stvoriteľom ako Abrahám. Abrahám sa stal pokračovateľom pokrvnej línie spravodlivých Adamitov: Noach - Šem - Abrahám. V tejto rodovej línii sa rodili ľudia, ktorí ešte boli ochotní vrátiť sa k svojmu pôvodnému určeniu: byť Božími synmi a spolupracovať so svojím Otcom. Zrejme z tohto dôvodu sa Boh rozhodol, že z tejto línie si postupne vyšľachtí národ, do ktorého môže prísť v osobe Mesiáša - Záchrancu.