Nové náboženstvo

Keď sa Adamiti na Zemi usadili, vytvorili si pre seba také podmienky, aby mali zabezpečený pohodlný a blahobytný život. Ale aby sme viac mohli porozumieť tomu, čo sa dialo na Zemi po ich príchode, musíme sa vrátiť k udalostiam v raji.

Zákaz jesť z ovocia stromu poznania dobra a zla dostal Adam. Eva vtedy ešte nebola na scéne. A tiež vtedy, keď Boh volal na zodpovednosť Adama za to, čo sa stalo, pýtal sa ho:

- Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?

Bola to osobná otázka. Boh sa Adama nepýtal: Nejedli ste …? A ešte aj zdôraznil, komu otázka patrí tým, že Adamovi pripomenul: Zo stromu, z ktorého som tebe zakázal jesť!

Eva nebola pri tom, keď Boh vyslovil zákaz, ani jej osobne Boh zákaz nezduplikoval. Možno to bol aj dôvod toho, že had oslovil Evu. Vedel, že Eva menovite ten zákaz nedostala a na jeho otázku: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ bude prinajmenšom v pomykove dať správnu odpoveď.

Muselo to byť tak, že had sa snažil vytvoriť si vzťah najprv so ženou. Keby sa obrátil na Adama a snažil sa ho naviesť na to, čo sa mu podarilo pri Eve, Adam by ho mohol jednoducho odbiť tým, že Boh mu zakázal jesť zo stromu poznania dobra a zla. Bol to jeho osobný zážitok, ktorý nemohol nikto spochybniť. Ale Eva s týmto zákazom bola konfrontovaná len cez Adama a snáď aj preto bola prístupnejšia na diskusiu. A akonáhle sa pustila do konfrontácie s diablom, už bola na veľmi tenkom ľade.

Keď Boh vyslovil súd nad ľuďmi aj nad diablom za to, čo urobili, Jeho výrok nad hadom okrem iného obsahoval aj túto vetu:

„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“ 

Z tohto výroku si môžeme dedukovať, že vzťah medzi padlým anjelom a Evou bol do toho času zrejme priateľský. Určite stretnutie pod zakázaným stromom nebolo ich prvé. Ide o jednoduchú psychológiu: ak si chceš nakloniť nepriateľa na svoju stranu, získaj si najprv jeho dôveru. Pred konečným útokom zameraným na zničenie dôvery Adama a Evy voči Bohu si diabol musel najprv vybudovať priateľstvo aspoň s jedným z Božích detí. Vybral si na to Evu.

Po vyhnaní z raja Adam s Evou snáď očakávali, že raz sa vrátia domov. Narodil sa im syn, ktorému dali meno Kain a Eva jasala: 

„Dostala som muža od Hospodina!“ - zrejme bola presvedčená, že ide o toho zasľúbeného potomka, ktorý zničí hada. Ale toto očakávanie sa ukázalo klamné. Kain nebol spasiteľ; stal sa z neho vrah svojho brata a utečenec, vypovedaný z kruhu svojej rodiny. Nádeje na znovuzískanie bývalého postavenia boli preč. 

Adam a Eva stratili všetko: prišli o svoj domov, ocitli sa v cudzích pomeroch na akejsi planéte, stratili synov – museli byť zlomení.

Zlomený človek sa môže vydať tromi smermi:

- buď sa stiahne do svojho vnútra a bude svoju bolesť prežívať stále nanovo,

- prehodnotí svoje životné udalosti a svoje postoje a zmení sa,

- alebo zatvrdne ešte viac a bude horším, ako doteraz.

Z histórie vieme, že Adam s Evou sa nezmenili. Ani sa neuzavreli do seba ale vydali sa na cestu deštrukcie seba aj svojho okolia.

Z Biblických príbehov vieme, že ich cesta bola veľmi zlá a musela sa skočiť záhubou vo vodách potopy. A z histórie, ktorá sa nám vo fragmetoch zachovala, vieme čosi o tom, aké bolo ich ďalšie pôsobenie medzi obyvateľmi zeme.

Ich primárnym cieľom sa stalo zabezpečiť si pohodlný život. Pod taktovkou Adamitov (príslušníkov Adamovej rodiny) vznikali mocné ríše, ktorým Adamiti buď vládli, ale stáli ako bohovia v ich pozadí a nechali sa uctievať od obyvateľov svojich ríš. V priebehu vekov sa stali súčasťou mytológií a vďaka tomu o nich vieme až do dnešného času.

Ale je tu aj iná oblasť mimo politickej, ktorú Adamiti sformovali podľa svojich predstáv a záujmov. V staroveku bol spoločenský a politický život neoddeliteľne spojený s náboženstvom. Náboženstvo nebolo vytesnené z každodenných činností, ako je to dnes. Preto ten, kto určoval náboženský smer v krajine, bol vládcom nad svedomím a myslením obyvateľov.

Adamiti si to niekedy v priebehu svojho víťazného ťaženia svetom uvedomili a využili to. Teraz sa im hodilo ich priateľstvo s hadom a zrejme spolu s diablom zaviedli v krajinách, ktoré ovládali, kult hada. Nájdeme o tom dôkazy v zachovaných písomnostiach, v tradíciách – z ktorých mnohé pretrvávajú dodnes, legendách, v náboženskej mytológii, v básňach ….

Tu sú niektoré zaujímavé skutočnosti o uctievaní hada-draka:

- Sumeri verili, že svet vznikol zásluhou drakov. Na počiatku boli dvaja – APSÚ a TIÁMAT. Tí splodili niekolko generácií bohov.  V sumerskej poézii bolo hadie monštrum ušumgal metaforou pre boha alebo pre kráľa. S drakom a prepletenými hadmi bol tiež spájaný sumerský boh Ningishzidda – pán dobrého stromu. Je veľmi zvláštne, že tento hadí boh je spájaný so stromom a dokonca ho uctievajú ako pána dobrého stromu. Pre Adama a Evu bol z dvoch stromov v raji len jeden dobrý – strom poznania dobrého a zlého. Kto mohol zaviesť v starovekom Sumeri takýto titul pre hada? Mohli to byť jedine bytosti, ktoré mali dôvod spájať hada s akýmsi stromom - naši prarodičia z raja;

            - od akkadského až po helénske obdobie bol s obľubou zobrazovaný drak/had ako strážca a ochranná bytosť (túto ochrannú funkciu hada nájdeme aj v tradícii dnešných národov). Drak muš.huš.šu mal rohy, hadie telo a krk, predné laby levie a zadné vtáčie. V takejto podobe sa stal symbolom najvyššieho babylonského boha Marduka a táto jeho podoba bola vyobrazená na Ištarinej bráne v Babylone;

            - egyptská tradícia spájala súhvezdie draka s nebeskou bytosťou, označovanou ako Operený had. Toto súhvezdie bolo prepojené na bohyne Isis a Hathor a súviselo tiež s mýtom o Horovi. Horus bol synom Osirisa a Isis. Títo dvaja boli pokrvní súrodenci – brat a sestra. Mali ešte dvoch ďalších súrodencov: brata Seta a sestru Nepthys;

            - podľa gréckej mytológie predstavovalo súhvezdie draka bájneho draka Ládona. Ládon strážil záhradu hesperidiek, v ktorej sa nachádzali zlaté jablká nesmrteľnosti (znovu nachádzame spojenie draka s ovocím a záhradou – spomienka na rajskú záhradu?); súhvezdie draka bolo spájané s Aténou, bohyňou múdrosti a víťaznej vojny, ochrankyne statočnosti, spravodlivosti a umenia. Najvýznamnejšími gréckymi slávnosťami boli Panathénaje. Konali sa každý štvrtý rok od konca júla do polovice augusta. Symbolom týchto slávností bolo súhvezdie draka;

            - hvezdári starej Indie videli v súhvezdí draka obraz veľkého krokodíla. Nazývali ho shi-shu-mara a bol zobrazovaný do pol pása ako človek a od pol pása ako krokodíl;

           - v Číne sa tvar súhvezdia draka v podobe S stal predlohou k dnes tradičnému symbolu taoizmu:

- je to symbol dvoch protikladných síl Jin a Jang – dobro a zlo; v rajskej záhrade išlo presne o toto – stať sa schopným rozlišovať dobro a zlo. S drakom bol spájaný legendárny Žltý cisár (Huang-Ti, 3.tisícročie p.n.l.) – jeho symbolom bol žltý drak.

- v Indii bol "Nagase "had bohov a bohýň,

- v Južnej Amerike to bol Quetzalcoatl /operený had/.

Celý svet uctieval hada pre jeho múdrosť, ale ironicky nikto poriadne nevedel čo, alebo kto ten had je! Vedeli to ale naši prarodičia a ich potomkovia.

Kult hada pretrváva aj v dnešnej dobe. V mnohých afrických kmeňoch je had uctievaný a často veľmi nechutným a bizarným spôsobom – na you tube je možné nájsť mnoho dokumentárnych videí o hadích kultoch.

Adamiti si podmanili veľkú oblasť na zemskom povrchu. Vďaka svojej inteligencii a vedomostiam priniesli na Zem rozmach, ktorý však bol spojený s temnotou. Hriech – ako porucha v bytostiach, najpodobnejších Stvoriteľovi – sa rozšíril všade tam, kde mali Adamiti dosah. Je možné, že vtedy došlo k tomu, že odovzdali Zem do rúk diabla. Najprv figurovali ako „spolumajitelia“, ale časom, keď potomkovia rajských ľudí stratili vedomie svojej identity, stal sa bezpodielovým spolumajiteľom Zeme diabol. Inak by nemohol povedať Božiemu Synovi: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať!“ a ukázal mu pritom všetky kráľovstvá sveta.

Naši prarodičia v tejto multivesmírnej hazardnej hre prišli o všetko. Na chvíľu sa stali bohmi na Zemi, ale had-drak sa postaral o to, aby zabudli na svoj pôvod a svoje práva.