Ako môžem vedieť, či mám Svätého Ducha?

Ako vieme, že sme dieťaťom svojich rodičov? Lebo ich nosíme v sebe – máme po nich fyzickú podobu, zdediil sme po nich charakterové črty, prijali sme ich hodnoty, morálku, vzorce správania. Toto sa deje aj vtedy, keď sa narodíme ako Božie dieťa. 

Po svojom Otcovi:

• máme povahu – čo je opísané ako ovocie Ducha,

• máme Jeho vzorce správania – to je zase opísané v Desatore,

• milujeme život v každom jeho prejave, lebo náš Otec je zdrojom života,

• nebojíme sa smrti, lebo je to len prechod do existencie s Ním …...

To, či sme znovuzrodení alebo nie, nám nemôže nikto potvrdiť, ani vyvrátiť. Je to osobná skúsenosť každého veriaceho a naše status quo. Ale určite je to niečo, o čom dotyčný vie – ak prešiel touto transformačnou skúsenosťou. Ak o tom nevie, tak to nezažil.

Mnoho ľudí urobí smerom k znovuzrodeniu prvý krok – obrátia sa k Bohu a prosia o odpustenie. Toto urobil aj lotor na kríži. A bolo mu odpustené. Ale ďalším krokom je znovuzrodenie. A to je proces – niekedy dlhší, inokedy skokový (tak, ako aj pôrod). V tomto procese umiera staré ego padlého človeka a formuje sa nová bytosť s charakterom Boha. Našou výhodou v tomto štádiu je to, že na rozdiel od novorodenca môžeme tu aktívne spolupracovať:

• zaprieť svoje túžby, ktoré nie sú v súlade s Božím charakterom,

• upraviť si život tak, aby odrážal princípy Božieho kráľovstva,

• cvičiť svoju myseľ, aby sa podriadila novému spôsobu života

• a hlavne nedovoliť svojmu egu, aby sa znovu mohlo sformovať.

Byť plnený Svätým Duchom je celoživotný proces. Sme veľmi náchylní robiť kompromisy, ktoré nás zavedú do starých koľají. Iba Svätý Duch nás spája s realitou, ktorá je nad týmto a nad všetkými inými svetmi.