Zmluva

Boh – JHVH urobil zmluvu s Abrahámom. Čo to znamená?

Čo je vlastne zmluva?

„Zmluva alebo kontrakt je zložený právny úkon, na vznik ktorého treba spravidla aspoň dva prejavy vôle, resp. právne úkony, aspoň dvoch subjektov („zmluvných strán“), a ktorý zakladá určitý (konkrétny) právny vzťah medzi týmito subjektmi.“ - https://sk.wikipedia.org

Takáto je definícia zmluvy. O zmluve medzi človekom a Bohom čítame:

„18 Hospodin uzavrel zmluvu s Abramom a povedal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat, územie Kénitov, Kenizzejcov, Kadmončanov, Chetitov, Perizzejcov a Refajov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgašejov a Jebúsejov.“

A ešte ďalej Boh pokračuje:

„7 Zmluvu medzi mnou a tebou a tvojím potomstvom vo všetkých pokoleniach robím večnou zmluvou, že budem tvojím Bohom i Bohom tvojho potomstva.“

Boh sa zmluvne zaviazal, že Abrahámov rod bude vo všetkých pokoleniach pod ochranou Boha – JHVH a bude obývať územie, ktoré je v zmluve vymenované. Musel to robiť? Mohol sa predsa rozhodnúť, že urobí to, čo chce urobiť a nemusel mať k tomu súhlas Abraháma.

Boh nie je násilník. Násilníkom je satan, ktorý vždy hľadal a hľadá možnosti, ako oklamať človeka, aby dosiahol svoj cieľ. Boh je gentleman. On sa chce dohodnúť, pretože len slobodne uzavretá dohoda má trvácnosť.

O čo vlastne išlo?

V tejto zmluve sa Boh stal právnym partnerom Abraháma a jeho potomkov. Ak sa v našej spoločnosti dohodnú dve (alebo viac) strany na nejakých úkonoch a uzavrú zmluvu, zaväzuje ich to po celú dobu trvania zmluvy. Boh sa v zmluve zaviazal k tomu, že odovzdá pomerne veľké územie potomkom Abraháma a bude ich Bohom. Táto zmluva je večná, z Božej strany nikdy nedôjde k jej porušeniu ani ukončeniu.

Boh už raz uzavrel zmluvu s človekom. Bolo to po potope a vtedy Boh povedal Noachovi:

„9Uzatváram svoju zmluvu s vami i s vaším potomstvom a so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou divou zverou, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korábu, so všetkou zverou zeme. Uzatváram s vami svoju zmluvu, že voda potopy už nezničí nijakého živého tvora a nebude už potopy, ktorá by zničila zem.“

Zmluva s Abrahámom bola už druhá zmluva, ktorú uzavrel s Adamovými potomkami. V prvej zmluve sa zaviazal, že už nebude ďalšia potopa; v druhej sa zaviazal, že bude osobne bdieť nad Abrahámovými deťmi. K čomu bola potrebná táto zmluva?

Keď bol Adam vyhostený z raja a prišiel na Zem, neprišiel sem ako človek doby kamennej s kyjakom na pleci, aby lovil mamutov. Prišiel z raja, kde mu spoločnosť robili anjeli. Bol Božím synom – Boh ho učil, vychovával, staral sa o neho. Ale keď padol, postavil sa do opozície k Bohu. Nedalo sa s ním už ďalej počítať do budúcnosti. Boh musel čakať, kým sa objaví niekto z Adamovho rodu, kto bude ochotný Ho nasledovať a cez koho môže uskutočniť svoj zámer na Zemi. Abrahám mal ochotu a vôľu stať sa Božím spoločníkom.

Aby bola zmluva právoplatná, bola spečatená krvou. Čítame:

„9 Boh povedal: Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka. Keď to všetko Abram priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil...... Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami. V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abramom.“

Táto krv zaväzuje Boha k dodržaniu zmluvy. A tuto je pôvod a počiatok vyvoleného národa. Vyvolený národ je národ, ktorý vznikol uzavretím zmluvy medzi zakladateľom a otcom národa a Stvoriteľom. Aj keď sa v histórii Izrael – národ, ktorý sa vyprofiloval z Abrahámových a Sáriných potomkov – často chcel zbaviť zmluvného zväzku s Bohom a byť takým, ako iné národy, nešlo to. Stvoriteľ povedal, že uzatvára s Abrahámom a jeho potomkami večnú zmluvu. Neskôr boli do tejto zmluvy zahrnutí nielen pokrvní potomkovia Abraháma, ale aj ľudia, ktorí zdieľali a zdieľajú jeho dôveru voči Bohu. Ale to už je iná kapitola.