Odkiaľ človek pochádza?
Od čias Darwina to vyzerá tak, že táto otázka je vyriešená - sme výplodom náhodného vývoja. Darwinova teória zatlačila do kúta nábožensky založených ľudí a zároveň umožnila rozpútanie ideologickej vojny medzi zastáncami stvorenia a zastáncami evolúcie. Je vôbec možné skĺbiť vieru v stvorenie s výsledkami výskumu o veku nášho vesmíru?
Aké sú dôsledky viery v jeden alebo druhý názor na pôvod života?
Evolúcia
- človek je produktom náhodných mutácií. Vyvinuli sme sa v priebehu času z náhodných zhlukov aminokyselín do dnešnej podoby. Evolučný proces takéhoto rozsahu musel trvať milióny a milióny rokov. Ak sme sa v priebehu takto dlhého evolučného procesu dokázali udržať pri živote, tak to bolo len preto, lebo sme boli agresívnejší ako iné živé biologické systémy.
Ako najdravejší predátor na planéte sme si v priebehu vekov vybudovali určujúce postavenie medzi všetkými ostatnými tvormi na planéte.
Podľa kresťanskej vierouky našimi charakterovými črtami majú byť vlastnosti ako je súcit, ľútosť, láskavosť, dobrotivosť, trpezlivosť a ďalšie podobné pozitívne prejavy našej osobnosti. Ale ak práve naša dravosť, bezohľadnosť a agresivita z nás urobili to, čím sme dnes, prečo by sme tieto naše povahové črty mali zahodiť a nahradiť ich "mierumilovnými" vlastnosťami? Prečo by povahové rysy, ktoré nám umožnili dostať sa na vrchol vývoja vedomia, mali byť zlé? Náboženstvo vedie ľudí k tolerancii, milosrdenstvu, láske - na čo by nám boli takéto charakterové črty, ktoré nás znevýhodňujú v evolučnom napredovaní?
Naša súčasná technická civilizácia vyrástla na pôde kresťanstva. Neboli to Aziati ani Afričania, ktorí založili dnešnú vyspelú - ako ju nazývame - civilizáciu. Boli sme to my - potomkovia nasledovníkov Ježiša Krista. V Biblii je napísané, že Ježiš Kristus prišiel na náš svet, aby nás očistil od našich hriechov. Ale ak sme sa vyvíjali ako druh státisíce rokov, kedy sa hriech objavil v našej existencii?
Čo je to vlastne hriech?
Podľa výkladov rabínov a teológov hriech znamená minutie sa cieľa. Ak sme my - ľudia na Zemi - len výsledkom náhodných zmien, aký cieľ sme minuli?
Podľa Biblie je hriech prestúpením Zákona. Ide o Zákon daný Mojžišovi na Sinaji. Tento Zákon bol daný Izraelitom - z čoho by vyplývalo, že hriech sa týka len potomkov Izraela a tých, ktorí sa k tomuto národu pridali. Ale v Biblii je napísané, že Ježiš Kristus zomrel za hriechy sveta - nie len za hriechy jedného národa. A tiež je napísané, že všetci ľudia zhrešili. To znamená, že hriech sa týka každého človeka, ktorý žije na Zemi. Čiže: každý človek na Zemi bez ohľadu na svoj pôvod porušuje Boží Zákon. Ak boli naši prapredkovia nejaké živorodky v praoceáne a postupne vyliezali na súš - vedeli niečo o Božom Zákone? Alebo Boh čakal, kým sa dostanú na prijateľnú úroveň so svojím IQ, aby pochopili Jeho Zákon?
Ak sme produktom evolúcie, hriech nemá mať v našom slovníku žiadne miesto, tým pádom ani obeť Ježiša Krista nie je potrebná a Biblia je len knihou legiend.
A sú tu ďalšie dôsledky toho, ak by sme boli len produktom evolúcie:
- nemá zmysel etika; prečo by sme nemohli vraždiť, kradnúť, podvádzať ...? Z ohľadu na druhých? Podľa evolučnej teórie je predsa správne, ak prežijú len tí najsilnejší;
- nemá význam láska; ide len o chémiu v našom tele a nemá zmysel obetovať sa z lásky pre niekoho iného, podstatné je prežitie;
- ak sme len výsledkom vývoja hmoty smerom k zložitejším štruktúram, nemohla sa objaviť duša - niečo, čo je iného charakteru ako hmota a existuje nezávisle na fyzickom tele. Z toho vyplýva, že po fyzickej smrti zanikáme úplne. Podobne, ako keď rozoberieme počítač a ten už nemôže vykonávať žiadnu prácu;
- ak nemáme vyhliadku na ďalší život po fyzickej smrti, zbytočná je akákoľvek snaha o duchovný rozvoj, pretože žiadny duchovný svet pre nás neexistuje; treba žiť naplno tu a teraz.
Toto sú len niektoré oblasti našej existencie, ktoré by boli evolúciou druhov podľa Darwinovej teórie zasiahnuté. Ale realita je iná: sme schopní sa pre iných obetovať; keď ubližujeme živým tvorom, "hryzie" nás svedomie; mnoho osobných zážitkov rôznych ľudí svedčí o tom, že okrem fyzického tela máme aj telá nehmotného charakteru, ktoré existujú večne; každý národ na svete - aj ten najmenší - uznáva zákony, ktoré zakazujú zabíjať, kradnúť, ubližovať ...
Zdá sa, že evolučná teória rieši len "hardver" našej existencie a nedokáže vysvetliť existenciu nášho "softveru".
A čo keď sme produktom stvorenia?
Podľa Biblie náš svet bol stvorený Bohom. Jeho výtvorom je vesmír aj všetko, čo je v ňom obsiahnuté - hviezdy, planéty a mnohé rôzne objekty. Ale takisto od Boha pochádza všetok život - či ide o rastliny, zvieratá alebo ľudí.
Aká je náboženská interpretácia stvorenia?
Celý svet aj s človekom bol stvorený cca pred 6000 rokmi. Čiže naša slnečná sústava a vlastne celý vesmír majú iba 6000 rokov. Takisto aj naša planéta a život na nej má len 6000 rokov.
Už len predstava toho, že nekonečný vesmír s množstvom rôznych objektov ako sú hviezdy, neutrónové hviezdy, kvazary, čierne diery, planéty, kométy, asteroidy, energeticé polia a ďalšie rôzne formy hmoty a energie majú mať len 6000 rokov je absurdná. Zachytávame svetlo z hviezd, ktoré sú od nás vzdialené milióny svetelných rokov - to hovorí o veku tých hviezd.
Aj na Zemi nachádzame dôkazy o jej veku. Rôzne procesy, ktoré na planéte prebiehali v minulosti, zanechali svoje stopy, z ktorých je možné určiť čas, kedy sa tieto procesy diali. Podľa výskumov má Zem približne 4,6 miliardy rokov. To, ako vyzeral život v minulých obdobiach, zisťujeme zo skamenelín (fosílii). Skamenelina je tvarovo dodnes zachovaný zvyšok organizmu - kosť, zuby, drevo, škrupina... prípadne stopa po činnosti organizmu ako sú odtlačky nôh, stopy po lození... alebo takýto zvyšok presýtený nerastnými látkami (výplň schránok, skamenené drevo...) pochádzajúci z geologickej minulosti. Zriedkavo sú nachádzané zvyšky celých organizmov ko sú mamuty v ľade, hmyz v jantári apod. http://www.e-ucebnice.sk/biologia8/vek_zeme_a_skameneliny.html
Kedy sa na Zemi objavil človek? Bol prvý človek Adam?
Podľa výsledkov vedeckých výskumov je človek na Zemi veľmi-veľmi dlho. Ako najstaršie nálezy rodu Homo sa obyčajne udávajú tieto:
- Chemeron/Baringo v Keni (2,456 – 2,393 mil. BP, značka KNM-BC-1, podľa podľa Schwartz a Tattersall 2005 skôr patrí k druhu Paranthropus aethiopicus),
- Uraha v Malawi (2,4 mil. rokov resp. presnejšie 2,5 – 2,3 mil. BP, značka HCRP UR 501 resp. UR-501) a
- Hadar v Etiópii (2,36 mil. rokov, značka AL 666-1 resp. A.L. 666-1. https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Clovek_(Homo)
Aj keď môžeme mať výhrady k nálezom zbytkov týchto ľudí, fakt je ten, že existuje veľa kostrových pozostatkov, ktoré sú omnoho staršie ako 6000 rokov.
Okrem kostrových pozostatkov človeka existujú po celom svete dôkazy o ľudských aktivitách, ktoré siahajú podstatne ďalej ako 6000 rokov:
- maľby vo vápencových jaskyniach v blízkosti mesta Maros na juhozápade Sulawesi staré cca 40 000 rokov http://www.teraz.sk/veda/jaskynne-malby-praveke-indonezia/102452-clanok.html,
- jaskynné maľby v blízkosti Lascoux v južnom Francúzsku, ktoré sú datované do doby približne 15 tisíc rokov pred Kristom http://herodotos.sk/nahodny-objav-pravekych-malieb-jaskyni-lascaux/
- objavené praveké mesto Göbekli Tepe v Turecku, ktoré je staré 11 000 rokov http://zoom.iprima.cz/clanky/nejstarsi-mesto-sveta-vzniklo-v-praveku-je-o-4000-let-starsi-nez-pyramidy
- ďalšie zaujímavé nálezy sú popísané na stránke: http://tajomstva.org/veda/zakazana-archeologia-alebo-zaujimave-nalezy/
Všetky tieto fakty, objavy a nálezy hovoria v neprospech náboženskej interpretácie stvorenia. Ale sú aj také skutočnosti, ktoré potvrdzujú stvorenie:
- objavenie veľkých civilizácií v Mezopotámii, Egypte, Číne siaha zhruba do doby pred 4 000 - 5 000 rokov,
- rodokmeň Ježiša Krista je presne zachovaný až k Adamovi z raja,
- ľudia majú vlastnosti a schopnosti, ktoré presahujú rámec materiálnej existencie - sme vysoko kreatívni, máme svedomie; ktoré nás upozorňuje na naše zlé konanie; hľadáme duchovno v akejkoľvek forme; máme schopnosti, ktoré nemajú pôvod v hmote: dokážeme opustiť svoje fyzické telá, vieme pracovať s našou vlastnou energiou, sme schopní vnímať a dokonca vidieť a komunikovať s bytosťami, ktoré nie sú hmotného charakteru...
Ak je teda rovnako pravdepodobná evolúcia ako stvorenie, ale zároveň sa tieto dve teórie navzájom vylučujú, aká je skutočnosť?
Skutočnosť musí byť prienikom oboch teórií:
- vesmír je starý niekoľko miliónov rokov
- bol obývaný ľuďmi už veľmi dávno
- Adam bol stvorený Bohom
- Adam bol ten, kto zhrešil a kvôli nemu prišiel na našu planétu Boh v podobe človeka
- hriech sa preniesol na všetkých obyvateľov planéty a preto Boží Syn zomrel za hriechy všetkých ľudí.
Z tejto syntézy dvoch inak nezlučiteľných teórií vyplýva, že svet vznikol veľmi dávno, bol obývaný nejakými ľuďmi a pred cca 6000 rokmi sa na Zemi objavil človek, ktorý nesie meno Adam a bol stvorený Bohom mimo poradia. Adam zlyhal ale Boh ho tak veľmi miloval, že sa rozhodol zachrániť ho.
Odkiaľ človek pochádza?
Od čias Darwina to vyzerá tak, že táto otázka je vyriešená - sme výplodom náhodného vývoja. Darwinova teória zatlačila do kúta nábožensky založených ľudí a zároveň umožnila rozpútanie ideologickej vojny medzi zastáncami stvorenia a zastáncami evolúcie. Je vôbec možné skĺbiť vieru v stvorenie s výsledkami výskumu o veku nášho vesmíru?
Aké sú dôsledky viery v jeden alebo druhý názor na pôvod života?
Evolúcia
- človek je produktom náhodných mutácií. Vyvinuli sme sa v priebehu času z náhodných zhlukov aminokyselín do dnešnej podoby. Evolučný proces takéhoto rozsahu musel trvať milióny a milióny rokov. Ak sme sa v priebehu takto dlhého evolučného procesu dokázali udržať pri živote, tak to bolo len preto, lebo sme boli agresívnejší ako iné živé biologické systémy.
Ako najdravejší predátor na planéte sme si v priebehu vekov vybudovali určujúce postavenie medzi všetkými ostatnými tvormi na planéte.
Podľa kresťanskej vierouky našimi charakterovými črtami majú byť vlastnosti ako je súcit, ľútosť, láskavosť, dobrotivosť, trpezlivosť a ďalšie podobné pozitívne prejavy našej osobnosti. Ale ak práve naša dravosť, bezohľadnosť a agresivita z nás urobili to, čím sme dnes, prečo by sme tieto naše povahové črty mali zahodiť a nahradiť ich "mierumilovnými" vlastnosťami? Prečo by povahové rysy, ktoré nám umožnili dostať sa na vrchol vývoja vedomia, mali byť zlé? Náboženstvo vedie ľudí k tolerancii, milosrdenstvu, láske - na čo by nám boli takéto charakterové črty, ktoré nás znevýhodňujú v evolučnom napredovaní?
Naša súčasná technická civilizácia vyrástla na pôde kresťanstva. Neboli to Aziati ani Afričania, ktorí založili dnešnú vyspelú - ako ju nazývame - civilizáciu. Boli sme to my - potomkovia nasledovníkov Ježiša Krista. V Biblii je napísané, že Ježiš Kristus prišiel na náš svet, aby nás očistil od našich hriechov. Ale ak sme sa vyvíjali ako druh státisíce rokov, kedy sa hriech objavil v našej existencii?
Čo je to vlastne hriech?
Podľa výkladov rabínov a teológov hriech znamená minutie sa cieľa. Ak sme my - ľudia na Zemi - len výsledkom náhodných zmien, aký cieľ sme minuli?
Podľa Biblie je hriech prestúpením Zákona. Ide o Zákon daný Mojžišovi na Sinaji. Tento Zákon bol daný Izraelitom - z čoho by vyplývalo, že hriech sa týka len potomkov Izraela a tých, ktorí sa k tomuto národu pridali. Ale v Biblii je napísané, že Ježiš Kristus zomrel za hriechy sveta - nie len za hriechy jedného národa. A tiež je napísané, že všetci ľudia zhrešili. To znamená, že hriech sa týka každého človeka, ktorý žije na Zemi. Čiže: každý človek na Zemi bez ohľadu na svoj pôvod porušuje Boží Zákon. Ak boli naši prapredkovia nejaké živorodky v praoceáne a postupne vyliezali na súš - vedeli niečo o Božom Zákone? Alebo Boh čakal, kým sa dostanú na prijateľnú úroveň so svojím IQ, aby pochopili Jeho Zákon?
Ak sme produktom evolúcie, hriech nemá mať v našom slovníku žiadne miesto, tým pádom ani obeť Ježiša Krista nie je potrebná a Biblia je len knihou legiend.
A sú tu ďalšie dôsledky toho, ak by sme boli len produktom evolúcie:
- nemá zmysel etika; prečo by sme nemohli vraždiť, kradnúť, podvádzať ...? Z ohľadu na druhých? Podľa evolučnej teórie je predsa správne, ak prežijú len tí najsilnejší;
- nemá význam láska; ide len o chémiu v našom tele a nemá zmysel obetovať sa z lásky pre niekoho iného, podstatné je prežitie;
- ak sme len výsledkom vývoja hmoty smerom k zložitejším štruktúram, nemohla sa objaviť duša - niečo, čo je iného charakteru ako hmota a existuje nezávisle na fyzickom tele. Z toho vyplýva, že po fyzickej smrti zanikáme úplne. Podobne, ako keď rozoberieme počítač a ten už nemôže vykonávať žiadnu prácu;
- ak nemáme vyhliadku na ďalší život po fyzickej smrti, zbytočná je akákoľvek snaha o duchovný rozvoj, pretože žiadny duchovný svet pre nás neexistuje; treba žiť naplno tu a teraz.
Toto sú len niektoré oblasti našej existencie, ktoré by boli evolúciou druhov podľa Darwinovej teórie zasiahnuté. Ale realita je iná: sme schopní sa pre iných obetovať; keď ubližujeme živým tvorom, "hryzie" nás svedomie; mnoho osobných zážitkov rôznych ľudí svedčí o tom, že okrem fyzického tela máme aj telá nehmotného charakteru, ktoré existujú večne; každý národ na svete - aj ten najmenší - uznáva zákony, ktoré zakazujú zabíjať, kradnúť, ubližovať ...
Zdá sa, že evolučná teória rieši len "hardver" našej existencie a nedokáže vysvetliť existenciu nášho "softveru".
A čo keď sme produktom stvorenia?
Podľa Biblie náš svet bol stvorený Bohom. Jeho výtvorom je vesmír aj všetko, čo je v ňom obsiahnuté - hviezdy, planéty a mnohé rôzne objekty. Ale takisto od Boha pochádza všetok život - či ide o rastliny, zvieratá alebo ľudí.
Aká je náboženská interpretácia stvorenia?
Celý svet aj s človekom bol stvorený cca pred 6000 rokmi. Čiže naša slnečná sústava a vlastne celý vesmír majú iba 6000 rokov. Takisto aj naša planéta a život na nej má len 6000 rokov.
Už len predstava toho, že nekonečný vesmír s množstvom rôznych objektov ako sú hviezdy, neutrónové hviezdy, kvazary, čierne diery, planéty, kométy, asteroidy, energeticé polia a ďalšie rôzne formy hmoty a energie majú mať len 6000 rokov je absurdná. Zachytávame svetlo z hviezd, ktoré sú od nás vzdialené milióny svetelných rokov - to hovorí o veku tých hviezd.
Aj na Zemi nachádzame dôkazy o jej veku. Rôzne procesy, ktoré na planéte prebiehali v minulosti, zanechali svoje stopy, z ktorých je možné určiť čas, kedy sa tieto procesy diali. Podľa výskumov má Zem približne 4,6 miliardy rokov. To, ako vyzeral život v minulých obdobiach, zisťujeme zo skamenelín (fosílii). Skamenelina je tvarovo dodnes zachovaný zvyšok organizmu - kosť, zuby, drevo, škrupina... prípadne stopa po činnosti organizmu ako sú odtlačky nôh, stopy po lození... alebo takýto zvyšok presýtený nerastnými látkami (výplň schránok, skamenené drevo...) pochádzajúci z geologickej minulosti. Zriedkavo sú nachádzané zvyšky celých organizmov ko sú mamuty v ľade, hmyz v jantári apod. http://www.e-ucebnice.sk/biologia8/vek_zeme_a_skameneliny.html
Kedy sa na Zemi objavil človek? Bol prvý človek Adam?
Podľa výsledkov vedeckých výskumov je človek na Zemi veľmi-veľmi dlho. Ako najstaršie nálezy rodu Homo sa obyčajne udávajú tieto:
- Chemeron/Baringo v Keni (2,456 – 2,393 mil. BP, značka KNM-BC-1, podľa podľa Schwartz a Tattersall 2005 skôr patrí k druhu Paranthropus aethiopicus),
- Uraha v Malawi (2,4 mil. rokov resp. presnejšie 2,5 – 2,3 mil. BP, značka HCRP UR 501 resp. UR-501) a
- Hadar v Etiópii (2,36 mil. rokov, značka AL 666-1 resp. A.L. 666-1. https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Clovek_(Homo)
Aj keď môžeme mať výhrady k nálezom zbytkov týchto ľudí, fakt je ten, že existuje veľa kostrových pozostatkov, ktoré sú omnoho staršie ako 6000 rokov.
Okrem kostrových pozostatkov človeka existujú po celom svete dôkazy o ľudských aktivitách, ktoré siahajú podstatne ďalej ako 6000 rokov:
- maľby vo vápencových jaskyniach v blízkosti mesta Maros na juhozápade Sulawesi staré cca 40 000 rokov http://www.teraz.sk/veda/jaskynne-malby-praveke-indonezia/102452-clanok.html,
- jaskynné maľby v blízkosti Lascoux v južnom Francúzsku, ktoré sú datované do doby približne 15 tisíc rokov pred Kristom http://herodotos.sk/nahodny-objav-pravekych-malieb-jaskyni-lascaux/
- objavené praveké mesto Göbekli Tepe v Turecku, ktoré je staré 11 000 rokov http://zoom.iprima.cz/clanky/nejstarsi-mesto-sveta-vzniklo-v-praveku-je-o-4000-let-starsi-nez-pyramidy
- ďalšie zaujímavé nálezy sú popísané na stránke: http://tajomstva.org/veda/zakazana-archeologia-alebo-zaujimave-nalezy/
Všetky tieto fakty, objavy a nálezy hovoria v neprospech náboženskej interpretácie stvorenia. Ale sú aj také skutočnosti, ktoré potvrdzujú stvorenie:
- objavenie veľkých civilizácií v Mezopotámii, Egypte, Číne siaha zhruba do doby pred 4 000 - 5 000 rokov,
- rodokmeň Ježiša Krista je presne zachovaný až k Adamovi z raja,
- ľudia majú vlastnosti a schopnosti, ktoré presahujú rámec materiálnej existencie - sme vysoko kreatívni, máme svedomie; ktoré nás upozorňuje na naše zlé konanie; hľadáme duchovno v akejkoľvek forme; máme schopnosti, ktoré nemajú pôvod v hmote: dokážeme opustiť svoje fyzické telá, vieme pracovať s našou vlastnou energiou, sme schopní vnímať a dokonca vidieť a komunikovať s bytosťami, ktoré nie sú hmotného charakteru...
Ak je teda rovnako pravdepodobná evolúcia ako stvorenie, ale zároveň sa tieto dve teórie navzájom vylučujú, aká je skutočnosť?
Skutočnosť musí byť prienikom oboch teórií:
- vesmír je starý niekoľko miliónov rokov
- bol obývaný ľuďmi už veľmi dávno
- Adam bol stvorený Bohom
- Adam bol ten, kto zhrešil a kvôli nemu prišiel na našu planétu Boh v podobe človeka
- hriech sa preniesol na všetkých obyvateľov planéty a preto Boží Syn zomrel za hriechy všetkých ľudí.
Z tejto syntézy dvoch inak nezlučiteľných teórií vyplýva, že svet vznikol veľmi dávno, bol obývaný nejakými ľuďmi a pred cca 6000 rokmi sa na Zemi objavil človek, ktorý nesie meno Adam a bol stvorený Bohom mimo poradia. Adam zlyhal ale Boh ho tak veľmi miloval, že sa rozhodol zachrániť ho.
Úryvok z knihy: REVOLÚCIA V EVOLÚCII autor: Peter Michalík
Teraz vieme veci, o ktorých Darwin nemal ani zdania. Trocha si vysvetlíme základy genetiky, lebo tieto pojmy nemusia byť známe každému a budú sa ešte spomínať. Vieme, že každá jedna bunka v tele akéhokoľvek živočícha alebo rastliny obsahuje vo svojom jadre kompletnú informáciu o stavbe celého tela. DNA je nosič tejto kódovanej informácie, je to dvojitá špirála deoxyribonukleovej kyseliny. Pozostáva z rôznych kombinácií štyroch dusíkatých báz (nukledotidov) so skratkami A, C, G, T. Postupnosti týchto štyroch prvkov tvoria kódovanú informáciu o stavbe celého organizmu. Tri po sebe idúce nukledotidy kódujú bielkovinu, ktorú bunka následne vyrobí. Volá sa to tripletový kód. Nie všetky kombinácie génov kódujú bielkoviny. Takáto DNA sa nazýva nekódujúca DNA a pri človeku tvorí viac ako 98%. Rozšíril sa aj pojem „Junk DNA“, teda odpadová DNA. Tento termín je však nesprávny a veľmi zavádzajúci, lebo táto DNA má svoju úlohu a nemožno ju z genómu odstrániť. Preto, čo nemožno odstrániť, to nie je odpad. Niektorí tiež zvyknú tvrdiť, že prítomnosť týchto častí DNA kódu, alebo úsekov bez nejakej nám známej funkcie, sú dôkazom evolúcie. Ako toto môže dokazovať evolúciu? Za to, že ešte nechápeme, akú funkciu majú tie časti kódu, to ešte neznamená, že sú tam zbytočne. Špirála DNA je rozdelená a zmotaná do častí, ktoré sa nazývajú chromozómy. Človek má v jadre každej bunky v tele 46 chromozómov, ktoré sú v pároch. Polovica od otca a polovica od matky. Pohlavné bunky majú len 23 chromozómov. Na tejto mikro úrovni prebiehajú tak špecifické a zložité procesy navrhnuté presne na tento účel, že je nemysliteľné, aby toto bolo dielo čírej náhody. Napríklad, pred rozdelením bunky sa táto špirála „sama od seba“ rozpletie a vytvorí sa „sama od seba“ jej presná kópia. Potom sa chromozómy zhromaždia „samy od seba“ v strede bunky a „samy od seba“ sa rozdelia na polovice na protiľahlých stranách bunky a následne sa „sama od seba“ bunka predelí napoly (viď videá nižšie). Keď o tom budete čítať v odbornej literatúre, tak si prosím všimnite trpný rod, ktorý sa tam používa, teda zo špirály saurobí kópia, chromozómy sa rozdelia, bunka sa rozdelí, toto a toto sa urobí. Nevieme ako a prečo sa to deje. Toto je mikroskopické Božie majstrovstvo. Keď vám bude o tom rozprávať nejaký odborník, zaplaví vás množstvom odborných pojmov a bude sa zdať, že všetko to máme pochopené. Je to len zdanie. To, že sme tieto procesy detailne pozorovali a dali sme im honosne znejúce pomenovania, neznamená nič iné, len že sme popísali to, čo sme videli. Vôbec však nechápeme, čo riadi tieto procesy, prečo sa chromozómy v bunke rozostúpia presne tak, ako majú počas mitózy a meiózy? Čo spôsobí rozdelenie bunky? Prečo funguje rozpletanie a duplikácia špirály DNA?
Tieto procesy sú pozorovateľné u rastlín aj živých tvorov, teda aj u tzv. nižších jednobunkových živočíchov, naprieč celým stromom života až po najvyvinutejšie tvory a človeka. Prečo sa tieto procesy nevyvíjali? Prečo sú rovnako dokonalé aj u vývojovo nižších tvorov aj u človeka? Lebo tento mechanizmus kódovania informácie stanovil Boh pre všetky tvory
zdroj: