Prinášame autentické príbehy ľudí, ktorí prešli hranicou smrti a vrátili sa. Hovoria o svojich zážitkoch - o tom, čo videli, zažili, počuli. Hovoria o stretnutiach s blízkymi ľuďmi, ktorí už zomreli. 

Možno vás pri čítaní týchto príbehov napadnú rôzne pochybnosti o tom, či títo ľudia naozaj videli "onen" svet. Ale treba si uvedomiť, že Boh nesúdi na základe našej príslušnosti k nejakej náboženskej či inej organizácii, ale podľa toho, ako sme žili. Ježiš Kristus hovoril o poslednom súde: 

"Keď príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy.  Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy. On oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví napravo a capov naľavo.  Potom kráľ povie tým po pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma,  bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou." (Evanj. Matúša 25)

Tento princíp nájdeme aj v knihe Zjavení:

"Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom. A otvorili sa knihy. Aj iná kniha sa otvorila, kniha života. A mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa ich skutkov."

Možno, že raz bude mnoho ľudí veľmi prekvapených z toho, že do neba sa dostali tí, o ktorých si to nemysleli a boli vylúčení tí, ktorí si o sebe mysleli, že sú "spravodliví". Boh pozerá na srdce človeka, nie na jeho mienku o sebe.