Noachove deti
Prvá generácia Noachovcov po potope sa ešte dožila veľmi vysokého veku, pričom niektorí z nich žili dlhšie ako ich synovia, vnuci a pravnuci. Noachovi potomkovia, o ktorých sa zmieňuje Biblia, sa stali hlavami rodinných klanov, vládcami malých kráľovstiev, možno kňazmi, ktorí uchovávali staroveké vedomosti a zručnosti (egyptskí kňazi dokázali operovať mozog človeka).
Ako sa môžeme presvedčiť, že ide naozaj o historické postavy? Môžu nás k tomu doviesť tieto indície:
-
Ľudské spoločenstvá v rôznych oblastiach odvodzovali svoj pôvod a príslušnosť k danej skupine od človeka, ktorý bol ich spoločným predkom,
-
Názvy území, miest, riek alebo iných krajinných útvarov boli často odvodené od mien konkrétnych ľudí,
-
Rôzne národy mali svojich bohov, ktorých uctievali. Títo bohovia národov sú často práve ľudia, ktorí boli ich vládcovia a boli v porovnaní s bežnou pozemskou populáciou výnimoční.
Kde v histórii sa objavujú takéto indície, ktoré nás dovedú k Noachovcom?
Synovia Jafeta
( Genesis 10:1-2)
Synovia a vnuci Jafeta:
-
Gomer; synovia Gomerovi boli: Aškenaz, Rífat a Togarma
-
Magog,
-
Madaj,
-
Javán; synovia Javánovi: Elíša, a Taršíš, Kittím a Dodaním
-
Túbal,
-
Mešech
-
Tíras.
Prvý spomínaný Noachov vnuk je Gomer. Prorok Ezechiel umiestnil skorých potomkov Gomera spolu s Togarmom (Gomerov syn) v severných krajoch (Ez. 38:6). V modernom Turecku existuje časť, ktorá sa v Novom Zákone nazýva Galátia. Židovský historik Flavius Josephus zaznamenáva, že ľudia, ktorí sa v jeho čase (cca. 93 n.l.) nazývali Galaťania, boli v minulosti známi ako Gomeriti.
Tí migrovali aj na západ do dnešného Francúzka a Španielska. Francúzsko sa po mnohé stáročia volalo Galiou podľa Gomerových potomkov. Severozápadné Španielsko sa dodnes nazýva Galíciou.
Niektorí Gomeriti išli ešte ďalej na západ až po územie, ktoré sa dnes nazýva Wales. Welšský historik Davis zaznamenáva tradičnú welšskú vieru, podľa ktorej Gomerovi potomkovia „sa vylodili na Britských ostrovoch z Francúzka asi 300 rokov po potope“. Taktiež zaznamenáva, že welšský jazyk sa nazýva Gomeraeg (podľa ich predka Gomera).
Synovia Gomera boli Aškenaz, Rífat a Togarma. Encyclopædia Britannica spomína, že Arméni tradične tvrdia, že sú potomkami Togarmy a Aškenaza. Staroveká Arménia siahala až do Turecka. Názov Turecko pravdepodobne pochádza z Togarmy. Ďalšia skupina migrovala do dnešného Nemecka. Aškenaz je dodnes hebrejské pomenovanie pre Nemecko.
Ďalší syn Jafeta je Magog. Podľa Ezechiela žil Magog v krajoch severa (Ez. 38:15, 39:2). Josephus zaznamenáva, že Gréci nazývali Skýtmi tých, ktorých on nazýval Magogitmi. Encyclopædia Britannica udáva, že staroveký názov oblasti, ktorá dnes zahŕňa časť Rumunska a Ukrajiny, bol Skýtia.
Ďalší vnukom Noacha je Madaj. Spolu so Šemovým synom Elamom je Madaj predkom všetkých súčasných Iránčanov. Josephus hovorí, že Gréci nazývali potomkov Madaja Médmi. Vždy, keď sú Médi spomínaní v Starom Zákone, používa sa hebrejské slovo Madaj (maday). V časoch kráľa Kýra boli Médi vždy (s jedinou výnimkou) spomínaní spolu s Peržanmi. Stali sa jedným kráľovstvom s jedným zákonom – „zákon Médov a Peržanov“ (Dan. 6:8,12,15). Neskôr boli jednoducho nazývaní Peržanmi. Od roku 1935 nazvali svoju krajinu Irán. Médov nachádzame tiež v Indii.
Meno nasledujúceho vnuka – Javán - predstavuje hebrejské pomenovanie Grécka. Grécko alebo Gréci sa spomínajú 5-krát v Starom Zákone a to vždy pod hebrejským slovo Javán. Daniel spomína gréckeho kráľa (Dan. 8:21), doslova „kráľa Javánu“.
Javánovi synovia boli Elíša, Taršíš, Kittím a Dodaním (Gen. 10:4), pričom všetci majú spojenie s gréckymi ľuďmi. Elysiani (skupina starovekých Grékov) získali svoje meno od Elíša. Taršíš alebo Tarsus ležal v regióne Kilíkia (súčasné Turecko).
Encyclopædia Britannica hovorí, že Kittím je biblický názov pre Cyprus. Ľudia, ktorí na počiatku obývali oblasť Tróje, uctievali Jupitera pod menom Jupiter Dodonaeus, čo je pravdepodobne odkaz na štvrtého syna Javána, pričom Jupiter je odvodené z Japheth. Jeho prorokyňa prebývala v Dodene.
Ďalší je Jafetov syn je Túbal. Ezechiel ho spomína spolu s Gógom a Mešechom (Ezechiel 39:1). Tiglath-Pilasar I. kráľ Asýrie okolo 110 p.n.l., označuje potomkov Túbala ako Tabali. Josephus zaznamenal ich meno ako Thobeliti, ktorí boli neskôr známi ako Iberiti.
„Ich územie v dňoch Josephusa bolo Rimanom známe ako Iberia a pokrývalo dnešné Gruzínsko, ktorého hlavné mesto do dnešného dňa nesie meno Túbala ako Tbilisi. Odtiaľto potom prešli cez Kaukazské vrchy a migrovali ďalej na severovýchod a dali meno svojho kmeňa rieke Tobol a z toho vzniklo dnes známe mesto Tobolsk.“
Mešech, meno ďalšieho vnuka, je starodávnym pomenovaním Moskvy. Moskva je hlavným mestom Ruska, ale predstavuje aj oblasť, ktorá obklopuje mesto. Dodnes jedno územie, Mečcherské nížiny, nesie názov Mešech prakticky nedotknuté vekom.
Podľa Josephusa potomkovia Noachovho vnuka Tírasa boli nazývaní Thirasiani. Gréci zmenili ich meno na Trácania. Tracia sa rozprestierala južne od Macedónie, po Dunaj na severe a až k Čiernemu moru na východe. Veľká časť z toho sa stala neskôr Juhosláviou. World Book Encyclopaedia tvrdí: „Ľudia v Trácii boli krutí Indo-Európania, ktorí obľubovali boj a ukorisťovanie.“ Tíras bol uctievaný svojimi potomkami pod menom Thuras alebo Thor, boh hromu.
Jafetove deti teda osídlili – alebo ovládli – územia dnešnej Európy a časti Ruska a Turecka. Založili základy našej súčasnej civilizácie a pravdepodobne v európskej populácii by sme našli u každého jedinca Jafetove gény.
Synovia Cháma
(Gen. 10:6)
Štyria synovia Cháma:
-
Kúš; synovia Kúšovi: Seba, Chavila, Sabta, Raáma, Sabtecha, Nimrod
-
Micraim; synovia Micraima sú Lúdim, Anámim, Lehábim a Naftuchím, Patrusím a Kasluchím, odkiaľ vyšli Filištíni, a Kaftorím
-
Pút
-
Kanaán; Kanaán mal synov Sidona, Heta, Jebuzeja, Amoreja a Gergezeja, Heveja, Arakeja, Sineja, Arvadeja, Cemareja a Chamateja
Potomkovia Cháma sa usadili hlavne v juhozápadnej Ázii a v Afrike. Biblia často nazýva Afriku Chámovou zemou (Žalm 105:23,27;106:22).
Meno Noachovho vnuka Kúš je hebrejským výrazom pre starú Etiópiu (od Aswanu južne po Khartoum). Bez akejkoľvek výnimky je slovo Etiópia v anglickej Biblii vždy prekladom hebrejského slova Kúš. Josephus poznamenal, že Etiópčania „až dodnes sú nazývaní sebou a všetkými ľuďmi v Ázii Kúšitmi“.
Noachov ďalší spomínaný vnuk je Micraim. Micraim je hebrejské pomenovanie Egypta. Meno Egypt sa objavuje stovky krát v Starom Zákone a (s jednou výnimkou) je to vždy preklad slova Micraim.
Pút - meno ďalšieho Noachovho vnuka, je hebrejským pomenovaním pre Líbyu. Tak je preložené trikrát v Starom Zákone. Staroveká rieka Pút bola v Líbyi. V čase Daniela bol už pôvodný názov zmenený na Líbyu (Dan. 11:43). Josephus hovorí: „Pút bol taktiež zakladateľom Líbye a nazval obyvateľov Pútitov podľa seba.“
Kanaán, meno nasledujúceho Noachovho vnuka, je hebrejský výraz pre región, ktorý Rimania neskôr nazvali Palestína, t.j. súčasný Izrael a Jordánsko.
Niektorí z Chámových vnukov:
- Filištín, ktorý je zjavne predkom Filištíncov (z čoho vzniklo pomenovanie Palestína)
- Sidon je zakladateľom starovekého mesta, ktoré nesie jeho meno
- Het, ktorý je patriarchom Hettitskej ríše. Ten je neskôr tiež označený v Gen, 10:15-18 ako predok Jebuzitov, Amorejcov, Gergezejcov, Hevejcov, Arakejcov, Sinejcov, Arvadejcov, Cemarejcov a Chamatejcov, ktorí predstavujú starovekých ľudí, ktorí bývali v zemi Kanaán.
Najvýznamnejším potomkom Cháma bol Nimrod, ktorý založil Bábel (Babylon), Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre (Babylonia).
Chamiti sú zakladateľmi ríš v oblasti severnej Afriky, blízkeho východu, Mezopotámie a časti Turecka.
Synovia Šema:
(Gen. 10:22)
-
Elam
-
Assúr
-
Arfaxad; Arfaxad mal synov Šélacha, a Šélach splodil Hébera; Héberovi sa narodili dvaja synovia: Péleg a Joktán
-
Lúd
-
Aram; synovia Aramovi: Úc, Chúl, Geter a Maš
Elam je staroveký názov pre Perziu, ktorý sám o sebe je starovekým pomenovaním krajiny Irán. Pokým nezačal vládnuť Kýros, ľudia, ktorí žili na tom území, sa nazývali Elamiti a často tak boli nazývaní aj v Novej Zmluve. V Sk. 2:9 boli Židia z Perzie, ktorí prišli na Letnice, nazývaní Elamiti. Peržania sú teda potomkami Elama, Šemovho syna a taktiež potomkami Maraja, Jafetovho syna (pozrite vyššie). Od roku 1930 nazývajú svoju krajinu Irán.
Assúr je hebrejské pomenovanie pre Asýriu. Asýria bola jedným z veľkých starovekých impérií. Vždy, keď sa objavia slová Asýria alebo Asýrčan v Starej Zmluve, sú to preklady zo slova Assúr. Assúr bol uctievaný svojimi potomkami: „V skutku, pokiaľ Asýria trvala (teda až do 612 p.n.l.), záznamy bitiek, diplomatických záležitostí a zahraničných správ boli dennodenne čítané jeho obrazu. Taktiež každý asýrsky kráľ veril, že nosil korunu iba s jasným povolením Assúrovho zbožšteného ducha.“
Arfaxad bol predkom Chaldeov. To „je potvrdené Hurrianskými (Nuzi) rytinami, ktoré spomínajú meno ako Arip-hurra – zakladateľa Chaldeje“. Jeho potomok Héber dal svoje meno hebrejskému národu cez rodovú líniu: Héber – Péleg – Reu – Serúg – Náchor – Terach – Abram (Abrahám). Héberov druhý syn Joktán mal 13 synov, ktorí obývali Arábiu.
Lúd bol predkom Lydejcov. Lydia ležala tam, kde je teraz Západné Turecko. Ich hlavné mesto bolo Sardis – jeden zo siedmych zborov v Ázii bol v Sardách (Zj. 3:1).
Aram je hebrejským pomenovaním pre Sýriu. Kedykoľvek sa objaví slovo Sýria v Starom Zákone, je to preklad slova Aram. Sýrčania si hovorili Aramejci a ich jazyk sa nazýval aramejčinou. Pred príchodom Gréckej ríše bola aramejčina medzinárodným jazykom. Na kríži, keď Ježiš povedal veľkým hlasom: „Elói, Elói, lama sabachtani?“, hovoril po aramejsky, čo bol jazyk obyčajných ľudí.
Šemovi potomkovia ovládli oblasť blízkeho východu, Mezopotámie až k Perzskému zálivu.
Potomkovia Noachových synov založili kráľovstvá, z ktorých mnohé majú kontinuitu až do dnešných dní. Také ríše ako Egypt, Grécko, Izrael, Rímska ríša, Babylonia – to sú základné kamene našej dnešnej civilizácie. Noachove deti položili základy nášho dnešného právneho systému, nášho spoločenského usporiadania, vďaka nim došlo k rozvoju prírodných vied (až na takmer 2000 rokov vlády RKC), umenia.... Aj keď potopa zničila starý svet, časť z neho pretrváva v našej civilizácii práve vďaka Noachovi.