Babylonská veža

Na jeho vrchole sa nachádzal chrám zasvätený Mardukovi a jeho žene Sarpanitum a astronomická pozorovateľňa. Podstava mala štvorcový tvar so stranou približne 91 m (tvrdia to staroveké opisy a vykopávky to potvrdili). Skladal sa zo 7 poschodí rôznej výšky (horné boli najnižšie) a celková výška bola približne 91 m. Budovaný bola z pálených a nepálených tehál spájaných asfaltom.

Archeologické vykopávky z roku 1913 odkryli v podstate len základy, ktoré potvrdili podrobné zachované staroveké opisy stavby. Preto sa pri opise stavby treba spoliehať na písomné pramene. O najstarších dejinách stavby nie je známe nič. Je možné (ale nedoložené), že stála už vyše 1000 rokov pred prvou písomnou zmienkou o nej. Patrí síce k najstaršiemu svätému okrsku mesta, stojí však trocha bokom od centrálnej Svätej brány, preto zrejme na druhej strane získala na dôležitosti až neskôr ako táto brána.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 689 pred Kr., keď bol zikkurat cielene zničený. V rokoch 681 - 668 pred Kr. ho znova postavili. Neskôr bol zas poškodený a o jeho rekonštrukciu sa zaslúžili Nabopolasar a Nebukadnesar II.. Okolo roku 478 pred Kr. dal Xerxes I. odstrániť sochu Marduka a možno zničil aj chrám. Za Alexandra Veľkého už bol zikkurat každopádne úplnou zrúcaninou, ktorú dali odstrániť, aby mohli postaviť novú budovu. Práce nedokončili pre Alexandrovu smrť, ale zo zikkuratu už ostali len spodné časti. Skazu dokončili v stredoveku Arabi, ktorí poodnášali mnohé tehly. V 19. storočí boli základy stavby náhodou znova objavené. Začiatkom 20. storočia (1913) sa konali vykopávky. Základy možno vidieť dodnes."

 zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Etemenanki

Je zjavné, že na tú dobu išlo o veľký projekt. Pre porovnanie - rozmery Chufuovej (Cheopsovej) pyramídy sú: 

- pôvodná výška - 150 m (uvádza sa aj 146,59 príp. 146,7 m)

- pôvodná dĺžka strany: 440 kráľovských lakťov → 230,12 m ≈ 230 m (uvádza sa aj 227,50 m alebo 232,4 m)

- plocha základne: asi 53 000 m² (5,3 ha).

Babylonskú vežu začali stavať nejaký čas po potope. Kto sa pustil do takej monumentálnej stavby a prečo?

Z Adamitov potopu prežili len Noach s manželkou a jeho traja synovia s manželkami. V 10. kapitole knihy Genesis čítame rodokmeň Noacha. Je tu spomenutých 70 mužských potomkov a minimálne toľko isto by malo byť aj žien. Určite prebehla dlhá doba, kým sa Noachovi potomci natoľko rozmnožili. Na potopený svet si pamätali len Noach, Šem, Cham a Jafet a ich manželky. Ale celkom určite svojim deťom a vnukom rozprávali o svete pred kataklizmou a učili svoje potomstvo všetkému, čo vedeli oni - to by sme robili aj my dnes, keby naša civilizácia zanikla. 

Keď Noachovi potomkovia dospeli, z nejakého dôvodu sa rozhodli, že idú postaviť obrovskú stavbu. Čo mohlo motivovať týchto Adamitov k tomu, aby sa po zničujúcej katastrofe pustili do nezmyselnej stavby? Jedine to, ak tá stavba mala obrovský zmysel pre ich ďalší život. 

Čo mohlo stáť za týmto rozhodnutím?

Vo svete pred potopou existovali mohutné stavby - pyramídy. Dnešní archeológovia radi tvrdia, že tieto monumentálne stavby boli postavené ako hroby faraónov. Toto tvrdenie je kvôli mnohým pohľadom a faktom veľký nezmysel. Stavby typu pyramíd sa nachádzajú po celej tvári našej planéty. Nájdeme ich v brazílskych pralesoch, v Mexiku, v Číne, v severnej Afrike, v južnej Európe a veľké množstvo pyramíd sa nachádza aj na dne oceánov - pri Japonsku, pri Kube. Je zjavné, že tí, ktorí pyramídy stavali, tvorili globálnu civilizáciu. Je ťažké predstaviť si, že by egyptský faraón poslal svojich poslov s náčrtom pyramídy na loďke do Mexika, a dúfal pri tom, že existuje na tej strane sveta nejaká pevnina, na pevnine snáď žijú nejakí ľudia a tí budú ochotní uznať genialitu Egypťanov a podľa ich náčrtu si postavia tiež nejakú tú pyramídu. A potom treba kontaktovať Číňanov - ak existujú - a odovzdať im tiež plány na stavbu .... Asi to tak nebolo.

Ak existujú takéto stavby po celej Zemi, museli ich postaviť ľudia, ktorí medzi sebou komunikovali. A určite ich nestavali z rozmaru, aby po smrti mali monumentálnu hrobku, ale zmysel stavby tkvel v inej príčine. Možno niečo naznačujú výskumy ruských archeológov:

"Egypt, náhorná plošina v Gíze, Veľká Sfinga. Starí Egypťania ju nazývali Shesep anch (fonetický prepis, inde označovaná ako Shepes anch; pozn. prekl.), alebo Živý obraz a považovali ju za ochránkyňu tajomstiev bohov. V novembri 1996 pod ňou archeológovia našli podzemný tunel, ktorý vedie vertikálne dole. Vstup do neho bol chránený svetelným polom neznámeho pôvodu, preto bol preskúmaný diaľkovo. Prístroje pod Sfingou zaznamenali zdroj mohutného žiarenia.

Veľká Cheopsova pyramída je vysoká okolo sto päťdesiat metrov, Chefrénova má sto štyridsať tri metrov a najmenšia je šesťdesiat šesť metrová Menkaurova pyramída. Ich hrany sú orientované presne podľa svetových strán a kamenné bloky sú ideálne opracované.

Andrej Skljarov: „Zreteľne tu vidíme stopy po hi-tech nástrojoch a teda ide o stopy vysoko rozvinutej civilizácie. Preto okamžite vyvstávajú otázky ohľadne toho, koľko ľudí tieto pyramídy stavalo. Je jasné, že takáto civilizácia ručne bloky ťahať nebude, pretože budú mať na to absolútne iné prostriedky.“

Tak kto teda postavil pyramídy a Sfingu? Bádateľ Andrej Skljarov si myslí, že pred nami stoja výtvory mimozemskej civilizácie.

Andrej Skljarov: „Na rôznych kontinentoch nachádzame stopy vysoko rozvinutých technologických civilizácií, pričom tie zreteľne vypovedajú o jednej a tej samej civilizácii.“

Gennadij Solnečnyj: „Vo Veľkej pyramíde bola špeciálna miestnosť, v ktorej sa nachádzal sarkofág a človek, ktorý bol do neho uložený, mal hlavu práve na tom mieste, kde sa vytváralo pole, ktoré ho pripájalo k 4. dimenzii.“

Tento nebezpečný rituál často končil smrťou. Šlo o to, že v štvorrozmernom priestore sa myšlienky okamžite materializujú a pre obyčajného človeka to bolo nad jeho sily.

V roku 1924 archeológ John Kinnaman našiel pod Cheopsovou pyramídou starodávnou miestnosť. V nej sa zastavovali hodinky, prestávali pracovať presné prístroje a ľudia strácali orientáciu v priestore i čase. Kinnaman našiel predpokladaný zdroj anomálie. Do podlahy miestnosti bol vmontovaný mechanizmus neznámej funkcie, ktorý vedec nazval antigravitačným prístrojom.

Gennadij Solnečnyj: „Potom prirodzene kvôli bezpečnosti tunel uzavreli a anomáliu minimalizovali, takže človek, ktorý by sa sem položil, už nemal hlavu v onom mieste. To sú totiž pre nepripravených ľudí dosť nebezpečné veci.“

Tieto úryvky sú z videa, ktoré sa snaží ľuďom predložiť aj inú verziu našej minulosti, ako nás to učia v školách. 

Podobných výskumov v súčasnosti je veľa. Pyramídy sa stavali pravdepodobne za účelom využívania nejakého druhu energie. My dnes môžeme mať len rôzne dohady o tom, o aký druh energie išlo a k čomu ju využívali, ale jednu indíciu nájdeme v Biblii - práve na mieste, kde sa opisuje stavba Babylonskej veže. 

Keď sa Noachovi potomkovia rozhodli, že vytvoria akési svoje centrum, dohodli sa medzi sebou:

"Poďme, vybudujme si mesto a vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba. Tak sa preslávime a nerozptýlime sa po celej zemi."

Rozhodli sa pre výstavbu mesta a ..... veže? Mesto je pochopiteľné - chceli byť spolu, ale k čomu im mala slúžiť veža? Táto veža mala siahať do neba!

Noach bol potomkom Adama, ktorý prišiel na Zem z raja. Mohol byť natoľko hlúpy, že si myslel, že postaví stavbu, ktorá preklenie všetky dimenzie kozmu a vyústi v nebi? Noach predsa musel vedieť, že medzi nebom a planétou, na ktorej žije, je obrovský priestor. Ani stavitelia pyramíd spred potopy nestavali pyramídy za účelom cesty do neba. Ako si vysvetliť to, že Noachove deti chceli postaviť niečo, čo svojím vrcholom dosiahne nebo?

Je na to jediné vysvetlenie: mali v pláne postaviť pyramídu, ktorá bude energetickým portálom. Aj  nazvali stavbu podľa toho: Báb-Ilu - čo znamená: Brána bohov. Pyramídy zrejme slúžili k tomu, aby ľudia, ktorí majú k tomu dispozície, mohli - zrejme svojím vedomím - preklenúť priestor a vnímať realitu, ktorá bola vzdialená od nich. Pyramídy možno boli akýmsi "internetom" tej doby - len na inom princípe a inom leveli, ako to je dnes u nás. V takomto prípade je logické, že Noachovci po tom, ako zanikol svet, v ktorom boli vládcovia a nikto sa im nemohol rovnať, mali snahu vytvoriť si znovu centrum svojej vlády a moci a pokúsiť sa nadviazať spojenie s ďalšími zo svojho rodu, ktorí mohli potopu prežiť. Ak by sme sa my dnes ocitli v podobnej situcii, robili by sme to isté - snažili by sme sa spojazdniť naše komunikačné prístroje, aby sme našli ďalších preživších. 

Začali stavať vežu - pyramídu, energetický zdroj. Tento druh technológií možno poznal Noach aj jeho synovia. Ale ďalší ich potomkovia sa mohli spoliehať už len na svoju múdrosť a intuíciu. Dali hlavy dohromady a pustili sa do stavby.

Ako to prebiehalo?

Sedemdesiat mužov z Noachovho rodu vzali fúriky, miesili blato, stavali pece na pálenie tehál, dolovali smolu ..... 

Pri takomto nasadení by tí chudáci mali čo robiť za celý svoj dlhý život, aby sa vyhrabali aspoň z dolných podlaží. Je to zrejmý nezmysel, aby pár desiatok mužov - aj keď dlhovekých - robili takúto prácu. 

Keď sa v Biblii vymenováva Noachov rod, nájdeme tam zaujímavé informácie:

"A toto sú rody synov Noachových, Sema, Chama a Jafeta, ktorým sa po potope narodili títo synovia. Synovia Jafetovi: Gomer, Magog, Madaj, Javán, Túbal, Mešech a Tíras.  A synovia Gomerovi boli: Aškenaz, Rífat a Togarma.   A synovia Javánovi: Elíša, a Taršíš, Kittím a Dodaním.  Od týchto, keď sa porozchodili, obsadené boli ostrovy národov po ich zemiach, každý podľa svojho jazyka, všetci podľa svojich čeľadí vo svojich národoch."

Ostrovy národov - teda existovali národy na Zemi aj mimo Noachovcov.

Potvrdením toho je text, ktorý nasleduje po týchto veršoch:

"Kúš splodil Nimroda. Ten začal byť mocným hrdinom na zemi. A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon, a potom Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre.  Z tej zeme vyšiel do Assúra a vystavil Ninive a mesto Rechobót a Kálach  i Rézen medzi Ninivem a medzi Kálachom. To je to veľké mesto."

Nimrod, vnuk Noacha, postavil  osem - OSEM - miest. Neboli to osady, ale najväčšie mestá staroveku. Mohol Nimrod postaviť veľkomestá, ak na Zemi by bolo cca 200 ľudí? Pre koho? A ako?

Ak Biblia hovorí pravdu - a z tohto vychádzame pri všetkých úvahách - potom Nimrod mohol naozaj postaviť osem veľkomiest, ale nie svojpomocne. Mal svojich poddaných, ktorí pracovali. Nakoľko Nimrod bol dlhoveký, na stavbách jeho miest sa vystriedali generácie pracovníkov.

Takisto aj stavbu pyramídy v Bab-Il riadili Noachovci, ale manuálne robili robotníci z národov - tí, ktorí prežili potopu. 

Z Noachovcov pravdepodobne neboli všetci rovnako nadaní na takúto prácu. Možno celú stavbu manažovali len niekoľkí; určite niektorí zo synov Noacha, lebo tí si pamätali predpotopný svet. Mnohokrát museli zvládnuť problémy technologického charakteru bez toho, aby sa mali s kým poradiť. Ale mali cieľ: znovuobnoviť stratenú civilizáciu. 

Bola to hriešna túžba? 

Ako by sme sa správali my dnes, keby nejaká pohroma zničila náš svet? Celkom určite by sme sa horúčkovite snažili obnoviť všetko, čo sme tak dôverne poznali a čo nám zabezpečovalo príjemný život. 

Túžba Noachovcov obnoviť zaniknutú civilizáciu nemohla byť zlá. Ako potom vysvetliť, čo sa dialo ďalej?

"Vtedy zostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali synovia človeka. A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha."

Z tejto reakcie Stvoriteľa môžeme vydedukovať dve veci:

1. stavba ako technológia na "cestovanie" by bola funkčná - keby nie, netreba si robiť starosti,
2. táto stavba mala byť len začiatkom nejakého iného procesu.

Boh sa osobne presvedčil, že Adamiti pokračujú tam, kde ich potopa prerušila. Bol to problém? Veď Noach bol spravodlivý človek. Problém tkvel zrejme v tom, že z Noachových detí - z troch detí - spravodlivým bol pravdepodobne iba jeden: Šem. On možno chápal, čo a prečo sa stalo, ale čo ostatní členovia rodiny?

Ako by sme my vnímali zánik nášho sveta? Dnes medzi ľuďmi bežne počuť poznámky typu: 

- Ako to mohol Boh dopustiť?

- Keby bol Boh, tak by to nedovolil!

- Prečo tomu Boh nezabránil?

..... a pod. 

Keď dnes viníme Boha za veci, ktoré s Ním nesúvisia a za ktoré môže naše zlé vnútro, nemohli to robiť aj Noachovci? Veď stratili všetko:

• ich predkovia boli vyhnaní z raja
• svet, v ktorom žili ako vládcovia, Boh zničil
• strácali svoju dlhovekosť
• prišli o technológie, ktoré im umožňovali naplno využívať svoj potenciál ........

Ako to vnímali a ako sa s tým vyrovnávali? Stavba Báb-Ilu bol asi posledný zúfalý pokus vrátiť sa k životu, ktorý poznali - či už osobne alebo z rozprávania. A Stvoriteľ vedel, že keď títo Adamovi potomkovia obnovia potopený svet, všetko zlé sa znovu vráti. Aby tomu zabránil, urobil elegantný ťah: tí, ktorí riadili celú stavbu a mali celé know-how si zrazu prestali rozumieť. Keby išlo len o to, že jeden začal hovoriť po čínsky a druhý staroegyptsky, vedeli by to pri svojej inteligencii obísť. Dorozumieť sa dá aj kresbami, náčrtmi, posunkami. Ale to, že si prestali rozumieť bez možnosti inej komunikácie znamená, že išlo o zásah na mentálnej úrovni. Je dosť pravdepodobné, že došlo k poruche vnímania reality - možno aj v dôsledku vadného fungovania technológie, na ktorej pracovali - a tým sa vylúčila možnosť akejkoľvek ďalšej komunikácie. Keď staviteľom došlo, že nie je šanca stavbu dokončiť a sfunkčniť, rozišli sa po svete. Z ďalšej histórie vieme, že Naochovi potomkovia si podrobili národy v Európe, severnej Afrike a oblasti blízkeho a stredného Východu a založili tu svoje ríše, ktoré majú svoje pokračovanie až dodnes. Niektorí z nich zostali v Mezopotámii - konkrétne Nimrod - a aj keď stavbu nedokázali sfunkčniť, stala sa akýmsi chrámom aj univerzitou pre služobníkov ríše - kňazov a mágov. A keď pôvodná stavba bola zničená, na jej mieste vyrástla nová veža, v ktorej sa neskôr učil aj Daniel so svojimi priateľmi.