Keď konečne prestali prívaly vôd, archa sa vznášala na vlnách. Pokiaľ bola skutočne taká obrovská masa vody na povrchu planéty, muselo to ovplyvniť tektonické dosky. Zrejme bolo veľa zemetrasení a následné cunami. Ale tieto javy Noach v korábe vnímal len slabo. Jeho koráb obklopený vodami nebol ohrozený vlnami cunami.
Ako sa Noach cítil? Uvedomoval si rozsah katastrofy?
Byť uväznený rok aj niečo v útrobách lode, vnímať kataklizmatické javy naokolo - Noach aj jeho blízki museli prežívať nesmierne ťažké stavy psychiky. O Noachovi Boh povedal, že je spravodlivý. Ale jeho manželka, jeho synovia a nevesty možno nezdieľali jeho vieru a oddanosť voči Bohu. Mohli mať v sebe hnev, zášť, horkosť, možno výčitky za to, čo sa dialo s ich svetom.
Keď po roku a niekoľkých dňoch konečne archa pristála na Ararate a títo preživší vystúpili z lode, mohli mať dojem, že pristáli na cudzej planéte. Z ich sveta neostalo takmer nič. Ľudstvo bolo zdecimované, zanikli mestá, zahynuli zvieratá, zmizli z povrchu zeme ríše - všetko, čo poznali, bolo stratené. Ako sa asi cítili? V Biblii sa píše, že Noach potom, ako vyšiel z lode, urobil oltár a obetoval na ňom Bohu obete. A tu môžeme čítať zaujímavý výrok Hospodina - JHVH:
" Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú." - Genezis 8,21-22.
Tento výrok obsahuje závažné nformácie:
- aj keď v potope zahynul vtedajší svet, napriek tomu, že bol zachránený spravodlivý Noach, Boh konštatuje, že myslenie človeka (v hebrejskom texte je tu slovo ha-Adam - čiže potomkov Adama) je zlé od mladosti; Boh nebol naivný a vedel, že zlo, ktoré bolo na Zemi, nebolo vykorenené potopou
- ďalej sa dozvedáme, že Zem už viac nebude prekliata pre Adama
- ďalšia dôležitá informácia: striedanie ročných období, dňa a noci, dokonca ani obrábanie pôdy sa neskončí, kým bude zem trvať. Z toho vyplýva, že vtedy, keď dôjde k narušeniu týchto úkazov a činností, znamená to ukončenie trvania Zeme.
Noach, ako správny otec, musel byť v duši hlboko vďačný za to, že jeho deti prežili. Aj keď stratil všetko - majetok, postavenie, moc - ale žili! Nezabúdajme, že to boli Adamove deti - t.z. dlhovekí, superinteligentní a aj ctižiadostiví. Možno, že katastrofa, ktorá sa udiala, znamenala pre nich nové možnosti: začať nanovo budovať ríše, riadiť civilizácie podľa svojho presvedčenia. Ako sa dočítame v ďalších pasážach Biblie, Noachovi potomkovia urobili presne toto: zakladali kráľovstvá, vytvárali nové vládnuce dynastie, riadili novovznikajúce ríše.
Noach sa asi po tejto strašnej pohrome stiahol do úzadia. Keď začala potopa, mal 600 rokov. Po potope žil ešte 350 rokov, ale dočítame sa o ňom len toľko, že bol mužom pôdy - venoval sa práci, nie politike.
