Aká bola situácia na Zemi pred potopou? Mohlo to byť až tak zlé, že bolo potrebné vyhladiť takmer celé ľudstvo? A pokiaľ zlo páchali Adamiti, prečo boli zasiahnutí Božím hnevom aj iné národy?

Čo hovorí Biblia o tých časoch? Tu je päť prekladov, aby sme sa čo najpresnejšie dopracovali k významu pôvodného hebrejského textu (Genesis 6,5-7):

• Jahve videl, že zloba človeka na zemi je veľká a že jeho srdce snuje celý deň iba zlé plány. Jahve oľutoval, že stvoril človeka na zemi, a bol zarmútený vo svojom srdci. A Jahve povedal: "Odstránim z tváre zeme ľudí, ktorých som stvoril, – a s ľuďmi aj dobytok, drobné živočíchy a nebeské vtáky, – lebo ľutujem, že som ich urobil." - Botekov preklad

• Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu. Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť. Hospodin povedal: Človeka, ktorého som stvoril, vyhubím z povrchu zeme; počnúc človekom až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich utvoril. - Ekumenický preklad

• Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce.  I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá až po plazy a nebeské vtáky, lebo som oľutoval, že som ich učinil.  - Evanjelický preklad

• Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé,  Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal:  "Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil." - Katolícky preklad

• A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi, a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni.  A Hospodin ľutoval, že učinil človeka na zemi, a mal bolesť vo svojom srdci.  A Hospodin riekol: Zahladím človeka, ktorého som stvoril, s tvári zeme, zahladím všetko od človeka až do hoväda, až do zemeplazu a až do nebeského vtáka, lebo ľutujem, že som ich učinil.  - Roháčkov preklad

V každom preklade čítame, že čokoľvek človek – ha-Adam – vymyslí, je zlé; čokoľvek plánuje, sleduje len svoje egoistické ciele; srdce Adama je naklonené ustavične k zlu. Situácia musela byť veľmi zlá, lebo v ďalšom texte sa znovu opakuje Boží výrok:

„A zem bola porušená pred Bohom a zem bola naplnená ukrutnosťou. A Boh videl zem, a hľa, bola porušená, lebo každé telo bolo porušilo svoju cestu na zemi. A Boh riekol Noachovi: Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná ukrutnosti od nich, a hľa, skazím ich aj so zemou.“

Zem bola plná ukrutnosti. To napovedá o tom, že vtedajší vládcovia – zrejme Adamovi potomkovia – nebrali žiadny ohľad na druhých, zrejme ani na svojich súrodencov (Kain bol toho príkladom) a tvrdo išli za svojím osobným prospechom. Boli v porovnaní s pôvodnými pozemšťanmi takmer bohovia – dlhovekí, mocní, inteligentní, ovládali sily, ktoré boli nad pochopenie bežných ľudí a všetky tieto svoje výhody používali na to, aby vládli nad druhými. Ak je pravda, čo stojí v Biblii, Adamiti boli krutí, pyšní, bezohľadní, koristnícki. Život pre nich nebola hodnota a nemali dôvod chrániť život v žiadnej podobe. V súčasnosti je podobná situácia: biela rasa sa správa absolútne nezodpovedne voči prírode, voči Zemi ale aj voči sebe navzájom.

Konštatovanie, že Zem je plná ukrutnosti znamená, že neexistovalo právo, spravodlivosť, súcit, ľútosť; nikto si nebol istý svojím životom, majetkom, postavením. Na Zemi vládla svojvôľa Adamitov – mocných, vzbúrených bytostí, stvorených na obraz Boha.

Čo by sa stalo, keby nedošlo k potope?

V histórii našej planéty môžeme nájsť indície, ktoré nás vedú k tomu, že tu v nie tak dávnej minulosti existovala civilizácia pravdepodobne globálnych rozmerov, ktorá disponovala ničivým vojenským arzenálom.

•     Mestá Harappa a Mohenjodaro, ktoré vznikli okolo roku 2600 p.n.l. a dvetisíc rokov pred rozkvetom antického Ríma ponúkali svojim obyvateľom štvorizbové byty s kuchyňou, kúpeľňou a dokonca aj s kanalizáciou. V Mohenjodaro poznali hrnčiarsky kruh a vedeli na ňom vykrúžiť kúpacie vane s priemerom jeden meter. Tiež poznali desiatkovú sústavu, teda niekoľko tisíc rokov predtým, ako sem prišli Briti a snažili sa im nanucovať okrem iného aj svoju 12-kovú a 20-kovú sústavu. Tieto nádherné mestá zanikli v dôsledku jadrového výbuchu.
•     V Indii sa zachovali texty, ktoré opisujú lietajúce stroje:

            - Vimán alebo Vimana (Dévanágarí) je mnohovýznamové staroindické slovo, ktoré okrem rôznych palácov a chrámov označuje aj akési lietajúce stroje pripomínajúce často pyramídy. Zmieňujú sa o nich staroindické eposy písané v sanskrite, napr. Mahábhárata, Ramájana, Ghátotrachapadma, Bhagaváta Purana, Samarangana Sútradhara atď. Popri tom sa vimany objavujú na starých freskách a rytinách po celom svete. Popisované sú ako nástroje bohov s obrovskou silou. Mohli sa pohybovali ako had, ale vedeli aj rotovať, prípadne stáť na mieste. Lietať sa na nich dalo nielen vo vzduchu, ale aj pod vodou. Dokázali sa maskovať (dokonale prispôsobiť okoliu), využívali aj energiu zo Slnka a vetra, vyžarovali lúče, ktorými mohli paralyzovať.

            - Epos Mahábhárata je kronikou staroindického rodu Bharátov. Popisuje nenávisť medzi dvoma rodinami z tohto rodu – Kuruovcov a Pánduovcov. Nepriateľstvo rodov vyvrcholí v záverečnej zničujúcej bitke, do ktorej zasiahli bohovia. Boj trval 18 dní a vyrazilo proti sebe 18 armád, navyše sa celá vojenská akcia odohrávala za pomoci bojových prostriedkov s technológiou, akú poznáme dnes. Výsledkom bolo vyhubenie Kuruovcov Pánduovcami za použitia zložitých lietajúcich strojov – vimanov. Majú tu guľovitý alebo kopcovitý tvar.

            - V epose Rámájana, ktorý je o živote avatara Ráma, je podrobne zachytený proces lietania vimanov a tiež ich opis z vnútra. Malo ísť o dvojposchodové stroje klobúkového tvaru s kupolou a kruhovými oknami. Lietali vďaka ortuti a vetru a vydávali pri tom melodický zvuk. Dokázali preletieť obrovské vzdialenosti, mohli stúpať, zastať vo vzduchu, ale vedeli sa pohybovať aj po zemi alebo pod vodou.

           - Ďalší sanskritcký text Samarangana Sútradhara,čo je vlastne encyklopédia klasickej indickej architektúry, zachádza ešte ďalej a o záhadné lietajúce stroje nemá núdzu. Sú tu zmienky o presnom opise vimanov, ale dokonca aj inštrukcie ako ich postaviť:

„Trup vimany musí byť silný a odolný, ale z ľahkého materiálu ako veľký vták. Dovnútra sa musí dať ortuťový motor a pod neho železné zahrievacie ústrojenstvo. Človek sediaci vo vnútri môže pomocou neviditeľnej sily skrytej v ortuti, ktorá uvedie do chodu prúdový motor, cestovať oblohou na veľké vzdialenosti. Pohyby vimán sú takéto: môžu vertikálne stúpať, vertikálne klesať a pohybovať sa šikmo dopredu a dozadu. Pomocou týchto strojov môžu ľudia lietať vzduchom a nebeské stvorenia môžu zostúpiť na zem.“

            - Vaimanika Shastra, tento staroindický text je poslednou dochovanou časťou z dnes už údajne neexistujúcej rozsiahlej knihy Yantrasarvasa. Vimaanika Shastra má viac ako desať kapitol. Jedna kapitola obsahuje podrobné informácie o tom, čo sa musí pilot vimanu naučiť, v inej kapitole sa hovorí o presnom opise materiálov, z ktorých sú stroje zostrojené a tiež o tom, kde a akým spôsobom sa dajú získať. Ďalšia kapitola vymenúva typy vimanov (je spolu 12 typov) a popisuje aj konštrukciou niektorých z nich. V skutočnosti ale podrobný opis vimán a ich konštrukciu nenájdete, čo autor odôvodňuje tým, že táto znalosť by ľuďom umožnila zničiť seba aj Zem, preto zatiaľ nemôže byť zverejnená. Vzdáva tiež úctu božskej bytosti, ktorú je možné navštíviť len použitím vimán, pričom je evidentné, že sa nejedná o nadprirodzenú bytosť (Boha ako ho vníma trebárs kresťanské náboženstvo), ale o tvora/tvorov z inej planéty, ktorí učili ľudstvo. Pôvod tohto textu je však sporný, vzhľadom na to, že bol dlhé roky predávaný iba ústnym podaním a spísaný len zhruba pred sto rokmi. (Zdroj: http://zahady.org/lietajuce-stroje-z-pradavnych-dob/)

•     Na území Sahary, v zabudnutých jaskyniach a v neobývaných polo-zrúcaných stavbách sa našli mnohé nástenné maľby, ktoré svedčia o vyspelej civilizácii, existujúcej v časoch, keď Sahara bola ešte zalesnená a žilo na nej množstvo zvierat. Napríklad taliansky maliar a archeológ Fabrizio Mori objavil podobné kresby v pohorí Acacus (medzi dnešnou Lýbiou a Alžírskom). V juhovýchodnom Alžírsku sa našla kresba okolo 3 a pol metra vysokého muža a o niečo nižšej ženy, ktorým sa klaňajú ľudia oveľa nižších postáv. Vysoké postavy majú na červeno zafarbené vlasy. Podobný zvyk napríklad doteraz pretrval v kmeni Massajov z Kene, ktorí o sebe tvrdia, že sú potomkami Titanov.
•     V Číne sa rozprávajú legendy o existencii akejsi nečínskej rasy "Hsing Nu", ktorá kedysi žila v severnej časti Tibetu, na juh od pohoria Kun Lun. Nik ich nebral príliš vážne, kým v roku 1725 archeológovia nevykopali hlavné mesto neznámej ríše. Pozostatky, ktoré sa našli, vzdialene pripomínajú starovekú kultúru Blízkeho východu, a tak sa usudzuje, že možno pôvodne prišli práve odtiaľ. V meste sa našlo viac než sto monolitov, pokrytých striebrom, ktoré patrili ku chrámu a ktoré zrejme ušli pozornosti zlodejov, ktorí toto miesto rabovali už celé stáročia. Našla sa tu napríklad okrem iného i trojposchodová pyramída, ktorá bola časťou veže z modrého porcelánu s vyobrazeniami slnka a mesiaca a zvláštny "mesačný kameň" nezvyčajnej "nepozemskej" bielej farby, s kresbami neznámych zvierat a kvetov. Neskôr našli i zbrane, hrobky a náhrdelníky.
•     Číňania, Egypťania, Sumeri, Polynézania, početné kmene Afriky a ďalšie národy všetci poznajú ohnivé vozidlá neba. Bohovia disponovali ich najrôznejšími druhmi: známe boli „strieborný šíp" Heraklita, „striebrobiely mesačný vraník" Areii „strašné obrovské vtáky" na jazere Stymfalos, ktoré vedeli vystreľovať na nepriateľa svoje perá ako šípy. O nejednom z nich nás mýty informujú, že sa zrútil za obrovského hluku k zemi a viac už nemohol lietať. To nám môže pripomínať letecké katastrofy dnešných dní.

Toto sú len niektoré zaujímavé skutočnosti z našej pradávnej minulosti, o ktorých sa v školách nič nedozvieme. Správ takéhoto druhu o našej minulosti je veľmi veľa a hovoria o tom, že kedysi dávno bola na Zemi vysoko vyspelá civilizácia, ale jej výdobytkami disponovali len niektorí ľudia.

Čo by sa stalo, keby nedošlo k celosvetovej katastrofe?

Je veľmi pravdepodobné, že vtedajšia elita by dosiahla taký stupeň vedomostí, že by ohrozila samotnú planétu – ak sa tak aj nestalo. V Indii sa traduje, že leoparda, ktorý už okúsil ľudské mäso, treba zabiť. Už sa nedá prevychovať. Je pravdepodobné, že ľudí spred potopy už nebolo možné zmeniť. Museli byť zastavení tvrdým reštartom.

Čo potom čaká nás?