Môžeme žiť vo svete, ktorý je len obyčajnou počítačovou simuláciou tak reálnou, že drvivá väčšina ľudí si to ani neuvedomuje? Môže byť celá naša história len ilúziou? Možno budete prekvapení, ale niektorí renomovaní vedci a filozofi si práve toto myslia.

Už starí Indovia boli presvedčení o tom, že skutočný svet je úplne iný, než v akej podobe ho vidíme. Potvrdiť to mali pokusy vedcov, ale aj takzvané chyby v matrixe - reálne fotky, ktoré by nemali ani existovať. Kto je architektom nášho sveta?

 

Francúzskeho fyzika Alaina Aspecta bežní ľudia ani nepoznajú, no práve on už v roku 1982 urobil so svojim tímom na univerzite v Paríži pokus, ktorý je vo vedeckom svete známy pod pomenovaním - pokus storočia.

Vedci počas tohto pokusu totiž zistili, že subatomárne častice, ktoré sú menšie než atóm, dokážu medzi sebou komunikovať na krátke aj obrovské vzdialenosti. Vedecký svet bol doslova v šoku a Aspectov pokus bol vtedy označený ako „strašidelný prenos informácií". Po tomto pokuse, ktorý bol predstavený verejnosti, a už je takmer zabudnutý, Alain Aspect povedal: „Presne taký prenos informácií je možný len a len v počítačovej simulácii. Že by sme v nej teda skutočne žili?"

 

Aspectov názor o tom, že žijeme v počítačovej simulácii však nie je jediný. Podobný názor má aj americký profesor astronómie a fyziky Craig Hogan z univerzity v Chicagu, ktorý sa snažil objaviť gravitačné vlny, ktoré sa vedcom nikdy nepodarilo objaviť. Počas tohto pokusu so svojím tímom zistil, že sú neustále rušení akýmsi šumom.

Vedci si mysleli, že šum pochádza zo špeciálneho prístroja, s ktorým robili tento pokus. Pri detailnej kontrole prístroja však zistili, že žiadny šum z prístroja nevychádza, navyše tento tajomný šum bolo stále počuť. Profesor Hogan si preto myslí, že šumenie bolo spôsobené tým, že okolo nich počas pokusu prelietavali drobné čiastočky priestoru. To by však znamenalo, že celý svet je zložený z drobných zrniečok, ktoré vytvárajú obraz nášho sveta.

Po pokuse profesor Craig Hogan povedal pre mnohých šokujúce slová: „Jediným vysvetlením nášho vedľajšieho poznatku je fakt, že žijeme v gigantickej počítačovej simulácii, ktorej čiastočky sa okolo nás pohybujú podobne ako políčka na filmovom páse."

Práve tomuto verili aj starí Indovia, ktorí boli presvedčení, že svet tvorí tzv. ákášické pole, kde je uložená minulosť, súčasnosť aj budúcnosť. A práve túto teóriu pripúšťa aj maďarský vedec Laszlo Ervin, ktorý tvrdí: „To, čo Indovia nazývali ákášickým poľom, existuje. Skladá sa z jemných, neustále sa pohybujúcich mikrokvapôčiek energie, z ktorých je zložený nielen celý vesmír, ale i všetky živé bytosti i neživé predmety."

 

Americký kultový sci-fi film Matrix z roku 1999 mnohí ľudia ani nepovažujú za sci-fi, ale skutočnú realitu. A niektorí renomovaní vedci s tým naozaj aj súhlasia. Kto sa tu vlastne zbláznil?

V existenciu iluzórneho sveta verí aj uznávaný švédsky filozof Nick Bostrom z Oxfordskej univerzity, ktorý v roku 2003 povedal: „Neexistuje jediný Stvoriteľ. Je ich viac. Myslím si, že sú to potomkovia ľudí z ďalekej budúcnosti."

Rovnaký názor zastáva aj švédsky nukleárny fyzik Silas R. Beane, ktorý tiež prehlásil prekvapivé tvrdenie: „Pokiaľ by sme skutočne žili v simulovanom vesmíre, všetko, čo nazývame prírodnými zákonmi, ktoré sme schopné merať, tu však z nejakého dôvodu musia byť. Tým pádom je možné, že my i všetko okolo je očividne súčasťou nejakého pokusu, s ktorým prišli autori simulácie."

Je teda možné, že celý svet, a všetci ľudia sú súčasťou nejakého gigantického stále prebiehajúceho experimentu, ktorý má architektom matrixu ukázať to, ako by svet vôbec nemal vyzerať? Sú teda architektmi nášho sveta ľudia z budúcnosti? Alebo mimozemšťania?

Alebo Boh, ktorý stvoril svet za 7 dní, tak ako sa píše v Biblii, len s tým, že v Biblii sa nepopisuje skutočný svet, ale vytvorená počítačová simulácia? Kto sa tu vlastne zbláznil - vedci, ktorí o tom hovoria ľuďom alebo ľudia, ktorí tomu nechcú uveriť?

 

Drvivá väčšina ľudí nikdy neuverí, keď neuvidí hmatateľné dôkazy, pretože rôzne teórie pokusy a iné nepriame dôkazy im nič nehovoria. No keď ľudia zbadajú alebo sa im predložia aj hmatateľné dôkazy, uveria vôbec tvrdeniu renomovaných vedcov? Odpoveď je jednoznačná - neuveria, pretože žijú v matrixe.

Množstvo dôkazov však skutočne existuje - sú to fotografie nášho (ne)reálneho sveta, no mnohí ľudia tieto dôkazy aj tak budú považovať len za fotky, ktoré sú graficky upravené. Proste žijeme v takom svete, kde sa pravda považuje za lož, a lož za pravdu. A na aké dôkazy poukazujú ľudia, ktorí tvrdia, že žijeme v počítačovej simulácii?

Sú to fotografie, ktoré sú súčasťou Google Street View a Google Earth, a je ich veľké množstvo. Ako sa mohli dostať na fotky podivné zvlnené krajiny a cesty, na ktorých sú dokonca vidieť ešte aj autá. Vystrelil si niekto z ľudí aj v tom, že sa na Google Street View objavujú podivné zvieratá alebo ľudia?

Samozrejme odporcovia jednohlasne tvrdia, že tieto fotografie sú počítačovo upravené. Kto by však priamo v aplikácii Google Street View upravoval fotky, aby vyzerali ako nejaké chyby v matrixe?Ďalšími dôkazmi majú byť podľa odborníkov aj všetky paranormálne javy od rôznych bytostí, cez UFO, duchov, časové slučky, záhadné miznutia ľudí, samovoľne sa vznášajúce a miznúce predmety atď. Všetky tieto javy majú byť podľa zástancov počítačovej simulácie nášho sveta práve počítačovými chybami vo virtuálnej realite.

Ako to teda je, žijeme alebo nežijeme v matrixe? Je náš svet len vytvorenou ilúziou a z úzadia sa na nás pozerajú naši architekti, alebo architektmi nášho sveta sme my sami, a žiadna počítačová ilúzia neexistuje? Odpoveď je zatiaľ neznáma. Veď aj francúzsky filozof a vedec René Descartes povedal: „Človek v rukách vlastne nemá absolútne žiadne dôkazy, že svet, v ktorom žijeme, je skutočný."