Bádania ruských akademikov

Nasledujúce riadky sú z knihy Fyzika viery od ruských vedcov manželov V. a T. Tichoplavových, ktorí vo svojich knihách zhromaždili veľké množstvo informácií a výsledkov vedeckého bádania v oblasti fyziky torzných polí. Táto oblasť fyziky umožňuje vysvetlenie a pochopenie mnohých javov a zákonitostí, ktoré donedávna boli pre nás veľkou neznámou a z nevedomosti a strachu sme ich často označovali ako okultné.

„Na základe mnohých experimentov, vykonaných v Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny pri Sibírskom oddelení RAN, akademik V.P.Kaznačajev prišiel k nasledujúcemu záveru: „Živá substancia (duša) sa najprv premieta v podobe holografického poľového obrazu a na základe práve tohto obrazu buduje svoje konkrétne pozemské biochemické telo. To znamená, že existujú dve stránky života. Prvá – tá je poľová, holografická stránka.“
Akademik RAN P.P.Garjajev a jeho kolegovia experimentálne dokázali, že taký hologram vzniká ešte pred objavením sa na svete uceleného organizmu. Hrubo hovoriac, informácia, prichádzajúca  zvonku vo vzťahu k embryu núti jeho chromozómy vytvárať určitý vlnový obraz. Práve tento obraz – hologram diktuje deliacim sa bunkám kedy a kam majú rásť nohy, ruky hlava. Vlnový obraz sa naplňuje matériou podobne, ako sa lejárska forma naplňuje taveninou.
Teda Garjajev nie nepodložene tvrdí, že každá živá bytosť sa buduje podľa vopred zadaného vlnového programu.“

„P.Garjajev a jeho asistent G.Tertyšnyj sa rozhodli pre experiment, pri ktorom chceli preveriť možnosť nepoškvrneného počatia v inom, z ich hľadiska zaujímavejšom variante. Čo tak osvietiť laserom mužskú spermiu a jej žiarenie odovzdať dievčaťu?
Dievča našťastie nepozvali. V stojacej vlne spermia začala vydávať fantastické záblesky všemožných odtieňov. Vedci prišli k záveru, že vytvorili svetlo, tvoriace život. Ako hypnotizovaní sa sklonili nad laserovým svetelným obrazom, aby ho lepšie prezreli. Neočakávane obaja pocítili silnú bolesť v hlave a rezanie v bruchu. „Ako dokázali genetici, všetci ľudia sú bratia a pochádzajú od spoločných prarodičov, preto sa vyžarovanie od cudzej spermie dotklo aj mňa, - smutne si spomenul Garjajev, - ale po niekoľkých hodinách som sa pozviechal. Georgijovi sa stav zhoršil. Bolesti sa zosilnili, teplota vyskočila na 41°C. Celý týždeň sa teplota udržiavala na hranici zrážania sa krvi. Pritom energoinformačný úder išiel po reťazci, ktorý spája príbuzných: žena a dieťa Georgija vpadli do podobného stavu. Avšak sme sa začali úprimne modliť k Bohu o odpustenie pre nás hriešnikov. Sľúbili sme viac sa nepliesť do Jeho technológií. Našťastie všetci vyzdraveli. My sme však dostali veľmi závažné upozornenie: „Ak budete pracovať ďalej, potom nevstupujte do svätyne živej matérie!“
Po tomto u vedcov nastala ohromná premena. Uverili v Boha a začali pracovať len s Jeho dovolením.“

„Mladá žena, tehotná, čakala na rozvod so svojím manželom. Dobre si predstavovala ťažkosti, ktoré ju čakali v súvislosti s narodením dieťaťa, a rozhodla sa pre interrupciu. V noci, v predvečer nadchádzajúcej operácie sa jej prisnil sen. Ona, už oblečená, sa zberala odísť a na moment sa pozrela do svojej izby. V prúde slnečného svetla, rozlievajúceho sa cez veľké okná, aké bývajú iba v starých peterburgských bytoch, stála štíhla, pekná dievčina celá v bielom. Krehká, pôvabná, takmer priehľadná, mala modlitebne zložené ruky na prsiach a hľadela na ňu. Z jej ohromných očí tiekli slzy. A toľko žiaľu, zúfalstva bolo v jej tvári, že sa žena po prebudení ihneď rozhodla: „Nepôjdem!“ Narodené dievča nazvali Vierou.
Prešlo sedemnásť rokov. Vierka, zberajúca sa na stužkový ples, krásna a ľahká sa v bielych šatách zvŕtala pred zrkadlom. Matka pohliadla do izby a ….. stŕpla – v prúde slnečného svetla rozlievajúceho sa z veľkého okna, stála tá istá štíhla, pekná dievčina celá v bielom, ale so šťastnými očami. Matke prišlo nevoľno. Dcéra, všimnúc si to, pribehla k nej, posadila ju na stoličku a vtedy jej matka porozprávala všetko, čo tak jasne vzplanulo v jej pamäti. „Dcérka! Veď to tvoja duša prišla ku mne! Aké šťastie, že som ju nezahubila!“
Prešlo niekoľko rokov. Vierka sa stala očarujúcou šikovnou ženou, vždy a vo všetkom sa pridržiavala vysoko mravného princípu: „Ak mi Boh dal možnosť narodiť sa, to znamená, že ja som povinná niečo urobiť na Zemi také, s čím by som sa nemusela hanbiť prísť k Bohu!“