Traja synovia Noacha nesú mená, ktoré predznamenajú poslanie ich rodov:

Šem – znamená Meno. Je to praotec semitov a on je nositeľ mena. O aké meno ide? Je to meno, ktoré od tejto doby už nebude známe medzi ľuďmi, bude ho poznať len jedna ľudská skupina. To meno je JHVH. Nesmie sa vysloviť, aby bola zachovaná náležitá úcta voči tomu, ktorého týmto menom označujeme. Ľudia pred potopou nemali pred JHVH bázeň. Ich snaha bola zameraná na to, aby sa vyrovnali svojmu Stvoriteľovi. Noach patril medzi tých ľudí, ktorí mali k JHVH iní prístup. Uctievali ho. To znamená, že uznali jeho veľkosť, moc a milosrdenstvo a nemali snahu vyrovnať sa mu. Preto dostal Noach šancu založiť nový ľudský rod. Šem išiel v šľapajach svojho otca Noacha a stal sa praotcom všetkých, ktorí uctievajú JHVH.

Cham – znamená žeravý, horúci. V Biblii v Žalmoch nájdeme výroky:

„A pobil všetko prvorodené v Egypte (Boh), prvotiny sily v stánoch Chámových“.

„A prišiel Izrael do Egypta a Jakob pohostínil v zemi Chámovej“

„Zabudli na silného Boha, svojho Spasiteľa, ktorý činil veľké veci v Egypte, divy v zemi Chámovej.“

Cham mal synov:

Kúš – zakladateľ Etiópie

Micrajim – praotec, ktorý založil/zorganizoval Egypt. V hebrejčine je Egypt nazvaný Micrajim. Zrejme sa Micrajim tu usadil spolu so svojím otcom Chamom; preto niekedy Egypt nazývajú zem Chamova

Put – niektorá z dnešných afrických krajín (Somálsko?)

Kanaán – praotec Feničanov a ostatných národov na Sinajskom polostrove.

Cham verný svojmu menu obsadil teritóriá v horúcejších oblastiach severnej Afriky.

Jafet – význam mena: rozšíriť, alebo aj: byť krásny, výnimočný. Pokladajú ho za praotca národov na pobreží Stredozemného mora, v Európe aj v Malej Ázii.

Mená týchto troch synov v tejto podobe sú známe vďaka Biblii, ktorá je základom židovského aj kresťanského náboženstva. V časoch po potope sa mená Šema, Chama a Jafeta mohli meniť v závislosti od toho, v akej krajine žili.