Svätá zem

Krajina v strede vesmíru,

Kde slnko spáva a mesiac vstáva,

Kde staré časy zas sa vrátia

A kde zvláštni ľudia žijú.

Zem, na ktorej Mesto leží

Mala byť pre nich záhubou;

Mnoho ľudí vôkol Mesta,

Ktorí horia silnou zlobou.

Týchto zvláštnych ľudí je len pár,

No každý večer za súmraku,

Keď slnko zájde a hviezdy žiariť začnú,

Na perách pieseň a v tele plameň,

Vedie malý národ k tancu nádej.

Nepriateľ zúril dlhé veky,

Chcel poraziť národ svätý.

Povolal svoje armády a vojská,

Z krajín ďalekých ľud svoj volá.

Milión démonov s prekliatym znamením

Obkľúčil tábor

A bojuje s besnením.

A teraz stojí vôkol neho,

V rukách šípy a v očiach výsmech z Boha jeho.

Vietor šíri príchuť krvi,

Voda šepká o ľuďoch mŕtvych,

Zatiaľ netvor vojsku velí

Vraždiť ľudí tancujúcich.

Ale zvláštni ľudia nečakane,

Pochytali sa za dlane,

Mocným hlasom jedného muža

Vzývali na pomoc svojho Boha.

Ich žalmy došli do nebies,

Privolali búrku a ľadovec.

Keď netvor zbadal túto vec

A oheň, ktorý pod ním rástol,

Preklial večný pôvod svoj

A všetkých svojich verných stiahol.

Tancujúci národ s vďakou spieval,

Vo všetkých bránach takto volal:

Čakali ste na svetlo

Ale prišla tma

Očakávali ste hviezdy

Ale prišiel mrak

Kráľovstvá vašich kráľov

Stali sa kráľovstvami nášho Boha...