Sporné dejiny Mesiaca

Aj keď sa zdá, že Mesiac nás už nemôže ničím prekvapiť, opak je pravdou. Čím vedci vedia o Mesiaci viac, tým je pre nich záhadnejší. Väčšina odborníkov na vesmír je presvedčená, že Mesiac vznikol v čase, keď sa formovala naša planéta Zem. Malo by to byť zhruba pred 4,5 miliardami rokov, kedy sa vtedy ešte mladá Zem údajne zrazila s obrovským vesmírnym telesom s priemerom asi 5 tisíc kilometrov. Následkom tejto kataklizmy mala byť časť hmoty oboch vesmírnych telies vymrštená na obežnú dráhu našej planéty, kde sa z nej postupne vytvoril dnešný Mesiac ako ho poznáme dnes. Existuje však druhá skupina vedcov, ktorí s touto ničím nepodloženou teóriou vôbec nesúhlasia.

Nemecký bádateľ Fritze Nestke v tejto súvislosti prišiel s veľmi kontroverznou teóriou. Práve Nestke tvrdí, že Mesiac vôbec nie je taký starý ako sa nás o tom snažia presvedčiť vedci, ale podľa záznamov z antiky má mať Mesiac len zhruba 11 tisíc rokov! Nestke sa odvoláva na starých antických autorov, medzi ktorými nechýba Aristoteles, či Herodotos. Aristoteles, ktorý sa zaoberal dejinami Arkádie, čo bola hornatá staroveká krajiny v Grécku, písal napríklad aj o tom, že obyvatelia Arkádie mali vo svojej histórii zaznamenaný fakt, že na Peloponézskom polostrove žili ešte v čase, keď na nebi nebol žiaden Mesiac. Práve túto skutočnosť obyvatelia Arkádie podľa Aristotela uvádzali ako dôkaz pre svoje vlastníctvo pôdy na tomto polostrove. Aristoteles však nebol sám, o tomto fakte sa zmienil aj grécky historik Herodotos vo svojom diele Dejiny. Väčšina historikov však tomu neprikladala a neprikladá nejakú veľkú vážnosť. Prečo?

 

Fritz Nestke vďaka antickým prameňom, ktoré detailne preštudoval, zrekonštruoval nielen vznik Mesiaca, ale aj to aký vplyv to v tom čase malo na našu planétu Zem a civilizácie, ktoré vtedy existovali.

K Zemi sa podľa neho priblížil obrovský meteorit, ktorý naša planéta k sebe pritiahla svojou gravitáciou. A práve kvôli tomu sa v oceánoch zdvihli mohutné vlny, ktoré zaplavili pevniny a doslova pretvorili celú Zem. Kataklizmu nesmiernych rozmerov v tom čase prežilo len malé množstvo ľudí. Všetko sa to odohralo v čase kedy zanikol aj bájny kontinent Atlantída. O Atlantíde a jej zániku písal grécky filozof Platón, ktorý sa zmienil o tom, že zanikla v roku 9564 pred naším letopočtom. Práve vtedy došlo k odklonu zemskej osi, ale aj k zmene smeru otáčania našej planéty. Podľa Nestkeho potom Slnko vychádzalo na opačnej strane a zapadalo tam, kde predtým vychádzalo. Pevnina s troskami Atlantídy, ktorú nezaliala voda, sa mala presunúť do oblasti južného pólu, kde ju prikryla veľká vrstva snehu a ľadu.

Aj britský bádateľ Walter Raymond Drake upozornil, že o Atlantíde sa zmieňovali starovekí Egypťania, ale aj civilizácie v Latinskej Amerike. A podľa neho sa práve do Latinskej Ameriky dostala aj časť obyvateľov bájnej Atlantídy, ktorí prežili. V Bolívii sa nachádzajú ruiny mesta Tiahuanaco, kde je aj známy monument - Slnečná brána, na ktorej sú vyryté znaky, ktoré hovoria o tom, že Zem zachytila Mesiac, čo spôsobilo na celej planéte obrovské katastrofy.

Súčasní vedci by sa podľa Nestkeho mali zaoberať aj starými spismi, kde sa o Mesiaci píšu pre mnohých možno až neuveriteľné informácie, ktoré by pretvorili celé dejiny tak ako ich poznáme dnes. Budú staroveké mýty vedcami niekedy potvrdené? A kedy Mesiac odhalí všetky svoje tajomstvá?Aj keď sa zdá, že Mesiac nás už nemôže ničím prekvapiť, opak je pravdou. Čím vedci vedia o Mesiaci viac, tým je pre nich záhadnejší. Väčšina odborníkov na vesmír je presvedčená, že Mesiac vznikol v čase, keď sa formovala naša planéta Zem. Malo by to byť zhruba pred 4,5 miliardami rokov, kedy sa vtedy ešte mladá Zem údajne zrazila s obrovským vesmírnym telesom s priemerom asi 5 tisíc kilometrov. Následkom tejto kataklizmy mala byť časť hmoty oboch vesmírnych telies vymrštená na obežnú dráhu našej planéty, kde sa z nej postupne vytvoril dnešný Mesiac ako ho poznáme dnes. Existuje však druhá skupina vedcov, ktorí s touto ničím nepodloženou teóriou vôbec nesúhlasia.

Nemecký bádateľ Fritze Nestke v tejto súvislosti prišiel s veľmi kontroverznou teóriou. Práve Nestke tvrdí, že Mesiac vôbec nie je taký starý ako sa nás o tom snažia presvedčiť vedci, ale podľa záznamov z antiky má mať Mesiac len zhruba 11 tisíc rokov! Nestke sa odvoláva na starých antických autorov, medzi ktorými nechýba Aristoteles, či Herodotos. Aristoteles, ktorý sa zaoberal dejinami Arkádie, čo bola hornatá staroveká krajiny v Grécku, písal napríklad aj o tom, že obyvatelia Arkádie mali vo svojej histórii zaznamenaný fakt, že na Peloponézskom polostrove žili ešte v čase, keď na nebi nebol žiaden Mesiac. Práve túto skutočnosť obyvatelia Arkádie podľa Aristotela uvádzali ako dôkaz pre svoje vlastníctvo pôdy na tomto polostrove. Aristoteles však nebol sám, o tomto fakte sa zmienil aj grécky historik Herodotos vo svojom diele Dejiny. Väčšina historikov však tomu neprikladala a neprikladá nejakú veľkú vážnosť. Prečo?

 

Ako Mesiac zmenil planétu Zem

Fritz Nestke vďaka antickým prameňom, ktoré detailne preštudoval, zrekonštruoval nielen vznik Mesiaca, ale aj to aký vplyv to v tom čase malo na našu planétu Zem a civilizácie, ktoré vtedy existovali.

K Zemi sa podľa neho priblížil obrovský meteorit, ktorý naša planéta k sebe pritiahla svojou gravitáciou. A práve kvôli tomu sa v oceánoch zdvihli mohutné vlny, ktoré zaplavili pevniny a doslova pretvorili celú Zem. Kataklizmu nesmiernych rozmerov v tom čase prežilo len malé množstvo ľudí. Všetko sa to odohralo v čase kedy zanikol aj bájny kontinent Atlantída. O Atlantíde a jej zániku písal grécky filozof Platón, ktorý sa zmienil o tom, že zanikla v roku 9564 pred naším letopočtom. Práve vtedy došlo k odklonu zemskej osi, ale aj k zmene smeru otáčania našej planéty. Podľa Nestkeho potom Slnko vychádzalo na opačnej strane a zapadalo tam, kde predtým vychádzalo. Pevnina s troskami Atlantídy, ktorú nezaliala voda, sa mala presunúť do oblasti južného pólu, kde ju prikryla veľká vrstva snehu a ľadu.

Aj britský bádateľ Walter Raymond Drake upozornil, že o Atlantíde sa zmieňovali starovekí Egypťania, ale aj civilizácie v Latinskej Amerike. A podľa neho sa práve do Latinskej Ameriky dostala aj časť obyvateľov bájnej Atlantídy, ktorí prežili. V Bolívii sa nachádzajú ruiny mesta Tiahuanaco, kde je aj známy monument - Slnečná brána, na ktorej sú vyryté znaky, ktoré hovoria o tom, že Zem zachytila Mesiac, čo spôsobilo na celej planéte obrovské katastrofy.

Súčasní vedci by sa podľa Nestkeho mali zaoberať aj starými spismi, kde sa o Mesiaci píšu pre mnohých možno až neuveriteľné informácie, ktoré by pretvorili celé dejiny tak ako ich poznáme dnes. Budú staroveké mýty vedcami niekedy potvrdené? A kedy Mesiac odhalí všetky svoje tajomstvá?