Realita existuje len keď je prítomný pozorovateľ

Podľa dobre známej teórie kvantovej fyziky sa správanie častíc mení v závislosti od toho, či ich niekto pozoruje, alebo nepozoruje. Dá sa to povedať aj tak, že častica sa chová inak, ak je prítomný niekto, kto ju sleduje.

To v podstate naznačuje, že realita je určitým druhom ilúzie a existuje len vtedy, keď sa na ňu pozeráme. V minulosti bolo uskutočnených množstvo kvantových experimentov a ukázalo sa, že by to mohlo byť skutočne pravdou.

Fyzici z Austrálskej národnej univerzity našli ďalšie dôkazy o tom, že realita má iluzórny charakter.

Zopakovali pokus Johna Wheelera o oneskorenom výbere a potvrdili, že realita neexistuje, pokiaľ nie je meraná. Meraním sa rozumie sledovanie minimálne v atómovej mierke.

Zistenia, ktoré provokujú myslenie

Niektoré častice, ako napríklad fotóny alebo elektróny, sa môžu správať ako častice, ale takisto aj ako vlnenie. Dostávame sa k oprávnenej otázke: Čo presne robí fotón alebo elektrón, keď pôsobí ako častica, alebo keď je súčasťou vlnenia?

Presne to je to, na čo chce nájsť odpoveď Wheelerov experiment: V akom bode sa objekt „rozhoduje“? Kedy sa objekt „rozhoduje“ a prečo?

Výsledky experimentu austrálskych vedcov, ktoré boli publikované v časopise Fyzika prírody (Nature Physics), ukazujú, že táto voľba je podmienená spôsobom, akým je objekt meraný. To je aj v súlade s tým, čo predpokladá kvantová teória.

Dr. Andrew Truscott v tlačovej správe napísal:

„To dokazuje, že meranie je všetkým. Na kvantovej úrovni realita neexistuje, ak sa na ňu nepozeráte. Realita existuje len vtedy, ak sa na ňu pozeráte.“

Pokus

Pôvodná verzia experimentu Johna Wheelera, ako bola navrhnutá v roku 1978, pracovala s odrážaním svetelných lúčov od zrkadiel. Bolo ju však ťažké implementovať a získať akékoľvek presvedčivé výsledky.

Súviselo to s vtedajšou úrovňou technologického pokroku. V súčasnosti už bolo možné úspešne realizovať tento pokus pomocou atómov hélia, ktoré boli rozptýlené laserovým svetlom.

Tím Dr. Truscotta donútil sto atómov hélia, aby sa zoskupili do stavu hmoty nazývaného Boseho-Einsteinov kondenzát (BEC). Následne vytiahli všetky z atómov tak, aby zostal len jeden atóm.

Potom výskumníci použili dvojicu laserových lúčov na to, aby vytvorili mriežkový vzor, ktorý by rozptýlil atóm prechádzajúci cez mriežku. Princíp je rovnaký ako v prípade, keď pevná mriežka rozptýli svetlo.

Atóm by tak buď pôsobil ako častica a prešiel cez jedno rameno mriežky, alebo by pôsobil ako vlnenie a prešiel by oboma ramenami.

Vďaka použitiu generátora náhodných čísel bola potom náhodne pridaná druhá mriežka. Cieľom bolo rekombinovať trasy. To však bolo uskutočnené až po tom, keď atóm prešiel prvou mriežkou.

Výsledkom bolo, že pridanie druhej mriežky spôsobilo zásah do merania, čím sa ukázalo, že atóm putoval oboma trasami. To spôsobilo, že sa zachoval ako vlnenie.

Súčasne však, keď nebola pridaná druhá mriežka, nedošlo k žiadnemu rušeniu a zdá sa, že atóm putoval len jednou trasou.

Výsledky a ich interpretácia

Keďže druhá mriežka bola pridaná až po tom, ako atóm prešiel prvou mriežkou, bolo by rozumné naznačiť, že atóm sa pred druhým meraním ešte „nerozhodol“, či bude časticou alebo vlnením.

Podľa Dr. Truscotta tieto výsledky je možné interpretovať dvomi spôsobmi. Buď sa atóm „rozhodol“, ako sa má správať na základe toho, ako je meraný alebo nasledujúce meranie ovplyvnilo minulosť fotónu.

„Atómy neputovali z bodu A do bodu B. Stalo sa to až vtedy, keď boli merané na konci cesty. Až vtedy ich vlnové alebo časticové správanie nadobudlo podobu existencie.“

Tento experiment teda potvrdzuje platnosť kvantovej teórie a poskytuje nový dôkaz o pravdivosti myšlienky, ktorá tvrdí, že realita neexistuje bez pozorovateľa.

Možno, že ďalší výskum v oblasti kvantovej fyziky a dôkazy, ktoré provokujú myslenie tak ako tento, jedného dňa úplne zmenia naše chápanie skutočnosti.

„Ak vás kvantová mechanika zásadným spôsobom nešokovala, ešte ste jej neporozumeli.“ – Niels Bohr

zdroj: Badatel.net