Najrozšírenejšie symboly

Nie je prekvapením, že sme obklopení symbolmi. Náš svet a spoločnosť sa všeobecne točí okolo symbolov - či sú v televízii, na spotrebnom tovare alebo na internete. Všade okolo nás sú symboly. Symboly sa stali bežným fenoménom rozprávajúcim príbeh tisícov slov cez obrázky.

Avšak existenciu symbolov nachádzame tisíce rokov v minulosti, ešte pred písanou históriou, dokonca aj pred náboženstvom. Ktoré sú najrozšírenejšie symboly, ktoré sa preniesli v čase až do našej doby?

Svastika

 Staroveká svastika je považovaná za jeden z najstarších symbolov na Zemi. Názov svastika pochádza zo sanskrtu a jeho význam je: "napomáhajúci prospechu a priazni".

Podľa odborníkov prišiel symbol svastiky z Indie do Ameriky a ďalších častí sveta pred niekoľkými tisíckami rokov.

Symbol pravej svastiky sa datuje do doby niekoľko tisíc rokov do minulosti a predpokladá sa, že pochádza z obdobia harrapskej kultúry. Najstaršie nálezy svastiky sú na keramických črepinách z dnešného Iránu a z Balkánu – oba asi z 5. tisícročia pred Kr. Z ranej doby bronzovej sú známe nálezy svastiky v lokalite Sintašta na južnom Urale v Rusku.

Neskôr sa svastika objavuje u Chetitov, starovekých Grékov (bola tu známa ako tetra-gammadion – dá sa zložiť zo štyroch písmen gama), u mnohých semitských a ďalších národov.

Svastika sa ako náboženský symbol používa v mnohých kultúrach po celom svete.

Svastika je symbol používaný prakticky vo všetkých filozoficko-náboženských učeniach indického pôvodu – v budhizme, hinduizme aj v džinizme (dharmové náboženstvá). Vo všetkých týchto náboženstvách je to mnohoznačný symbol, všeobecne je chápaný ako symbol šťastia.

Svastika je tiež známa v Zoroastrizme, kde symbolizovala okrem iného obiehajúce Slnko, Mithrove koleso, oheň…

Ako náboženský symbol bola (a niekde dodnes je) používaná niektorými kmeňmi amerických Indiánov. Napríklad severoamerický kmeň Navahov používal svastiku ako posvätný symbol pri niektorých rituáloch.

Mnoho európskych národov používalo pred prijatím kresťanstva svastiku ako náboženský symbol. Okrem iného je doložená u Slovanov (z Kyjevskej Rusi, na Veľkej Morave na dnách keramických nádob, či z přemyslovských Čiech na rúchu Sv. Ľudmily a u Polabských Slovanov; v poľskej časti Tatier sa svastika používala ako ľudový ornament až do 20. storočia), u Germánov (je tu známa ako fylfot, ide o vikingský symbol – „Thórove kladivo“, doložená je aj u Anglosasov), u baltských národov, atď.

V kresťanstve sa svastika používala len v minulosti a to len dosť okrajovo. V dobe prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši sa svastika niekedy používala ako zástupný symbol miesto prenasledovaného latinského či gréckeho kríža (podobne sa však používali aj iné symboly – napr. znak kotvy).

Neskôr sa (opäť okrajovo) svastika používala ako symbol víťazstva Krista nad smrťou – takto je použitá v niektorých románskych a gotických kostoloch.

V niektorých starovekých a stredovekých židovských synagógach sa svastika tiež objavuje, ide však len o dekoratívny prvok.

Použitie svastiky ako nacistického symbolu vychádzalo z teórií, že svastika bola prastarý árijský symbol. Ako svoj symbol ju preto teraz prijímali hlavne organizácie spriaznené s nacistickou ideológiou, predovšetkým Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP).

Nacisti všeobecne používali pravotočivú čiernu svastiku (vykreslenú v mriežke 5-krát 5 štvorcov) v bielom kruhu, jednotlivé nacistické organizácie mali však tento znak mierne pozmenený. Na vlajke nacistického Nemecka bola čierna pravotočivá svastika pootočená o 45° v bielom kruhu na červenom pozadí. Podobne pootočenú čiernu svastiku v bielom štvorci postavenom nakoso používala mládežnícka organizácia Hitlerjugend. Luftwaffe používala na smerových plochách svojich lietadiel bielo orámovanú čiernu svastiku (opäť nakoso).

Následkom zneužitia svastiky ako nacistického symbolu väčšina západných krajín upustila od jeho používania - napr. britský spisovateľ Kipling prestal používať svastiku na obaloch svojich kníh. Používanie svastiky začalo byť verejnosťou vnímané ako prejav sympatií k Hitlerovmu režimu. Po vypuknutí vojny v Európe mnohé štáty bojujúce proti silám Osi verejné nosenie svastiky zakázali. Dnes je v západnej kultúre svastika tabuizovaná a jej používanie je v mnohých krajinách trestné.

Ankh

- iné názvy: symbol anch, nílsky kríž, egyptský kríž, kríž života, kľúč života, lat. crux 

ansata. Je to jeden zo staroegyptských hieroglyfických znakov.

Ankh je najznámejším a najviac uctievaným symbolom Egypta. 

Ankh symbolizuje v hieroglyfickom vyjadrení Život - život pozemský aj život večný. Tento symbol nachádzame vo vnútri pyramíd, na sarkofágoch mŕtvych, na paliciach kňazov, môžeme sa s ním stretnúť takmer na všetkých maľbách a reliéfoch, zobrazujúcich egyptských bohov, bohyne a panovníkov. Legenda hovorí, že v rukách bohyne Eset (Isis) fungoval ankh ako čarovná palička, ktorou Isis ovládala správanie Nílu - preto sa mu tiež hovorí nílsky kríž.

Vzhľadom na podobnosť s kresťanským krížom bol ankh používaný prvými kresťanmi v Egypte - Koptami ako ochranný symbol. Jeho tvar zdanlivo pripomína ľudské telo s rozpaženými rukami a slučka v hornej časti kríža predstavuje hlavu. Neskôr boli k zobrazeniu pridávané tiež grécke písmená alfa a omega, podobne ako na Kristovom monograme.