Mystická sedmička

Mnoho ľudí si myslí, že číslo sedem je mystické. Stretneme sa s tým aj v ľudovej kultúre: sedem rokov nešťastia, sedem zhavranelých bratov, sedemmíľové čižmy, atď. Rím aj Moskva sú postavené na siedmich kopcoch, Buddha sedel pod figovníkovom, ktorý mal sedem plodov. Prečo je toto číslo doslovne mystické? Pokúsme sa nájsť odpoveď.

Posvätné číslo

Číslo sedem má priamy vzťah k základom všetkých hlavných svetových náboženstiev. V Starom zákone sa píše o siedmych dňoch stvorenia, kresťania poznajú sedem cností a sedem smrteľných hriechov. V islame je sedem nebeských brán a sedem nebies a pútnici do Mekky sedemkrát obídu okolo Kaabského kameňa.

Toto číslo bolo považované za posvätné už v dávnych časoch a to rôznymi národmi, ktoré nemali medzi sebou žiadne prepojenie. Egypťania mali pôvodne sedem najvyšších bohov a samotné číslo sedem bolo symbolom večného života a patrilo Osirisovi. Féničania mali sedem Kabirov (pozn.prekl.: bohovia ochraňujúci námorníkov), perzský boh Mithra (boh Slnka) mal sedem posvätných koní a Parsovia veria, že je sedem anjelov, proti ktorým stojí sedem démonov a je sedem nebeských chrámov, ktorým odpovedá sedem sfér v podsvetí. Staroegyptská doktrína o transmigrácii duší hovorí o existencii siedmych stavov očisťovania na ceste za zdokonalením a pri putovaní do ríše mŕtvych bolo nutné prekonať sedem strážených brán.

Hierarchia kňazov mnohých východných národov bola rozdelená na sedem stupňov. V takmer všetkých krajinách v chrámoch vedie k oltárom sedem stupňov. Najvyšších babylonských bohov bolo sedem. V Indii se alegoricky zobrazuje sedem štádií vtelenia duše formou siedmych podlaží klasické pagody, ktoré sa smerom k vrcholu zmenšujú.

Tu sa na chvíľu zastavme ….

Je nepochybné, že všetky tieto prípady výskytu čísla sedem musia mať niečo spoločného. Čosi, čo mohli vidieť alebo pocítiť všetky národy, nezávisle na podmienkach a miestach, kde žili.

A to niečo spoločné mohlo byť len nebo nad hlavami ľudí! Na oblohe vidieť sedem najjasnejších nebeských telies – Slnko, Mesiac, Merkúr, Venuša, Mars, Saturn a Jupiter.

Ľudia v staroveku boli takmer úplne závislí na prírodných podmienkach, ktoré určovali budúcu úrodu. Dažde v pravý čas vnímali ako dar z nebies a dlhé sucho ako trest za spáchané hriechy.

Najväčšie a najjasnejšie nebeské svetlá boli považované za najdôležitejšie z božských síl. V priebehu časov sa z nich stalo sedem bohov.

Harmónia a dokonalosť

Posvätné číslo prenikalo postupne aj do bežného života ľudí.

Starohebrejské texty hovoria o prikázaniach, ktorých realizácia prispela k celoročnému odpočinku pôdy od jej obrábania. Každý siedmy rok sa polia nechávali neobrobené a pretože nebola žiadna nová úroda, bolo v tomto období zakázané vymáhať dlhy.

V starovekom Grécku sa vojak, ktorý bol pripravený o česť, nesmel ukázať počas siedmych dní na verejnosti. V Grécku sa tiež prvýkrát - podľa mýtov - objavila aj sedemstrunná lýra, ktorá patrila Apollónovi, ktorý sa narodil v siedmy deň v mesiaci.

Vedecké pozorovania preukázali, že nebeské telesá, viditeľné voľným okom (Slnko, Mesiac, Merkúr, Venuša, Mars, Saturn a Jupiter), sa vždy nachádzajú v rovnakej vzdialenosti navzájom a obiehajú po rovnakých orbitách.

A tak se začalo číslo sedem považovať za číslo harmónie a dokonalosti.

Vedci z rôznych krajín vypočítali, že Slnko je 49 x väčšie ako Zem (tzn. 7 x 7). V prírode zaznamenali existenciu siedmych základných kovov (zlato, striebro, železo, ortuť, olovo, meď a olovo).

Najprekvapujúcejšie však boli objavy súvisiace s ľudským telom - posúďte sami. Trvanie tehotenstva u žien je 280 dní (40 x 7). V siedmom mesiaci väčšina detí začínajú prerezávať prvé zuby a približne vo veku 21 rokov (3 x 7) ľudia prestávajú rásť.

Ešte pozoruhodnejšia je skutočnosť, že obdobie inkubácie hydiny alebo brezivosti v živočíšnej ríši je tiež často násobkom siedmich! Myši vynosia mláďatá zhruba za 21 dní (3 x 7) , zajace a potkany za 28 (4 x 7) a u sliepok je to tiež 21 dní.

Starovekí vedomci verili, že ľudské telo sa obnovuje každých sedem rokov a všetky choroby sa vyvíjajú podľa sedemdňového cyklu.

Siedmy deň na odpočinok

Zvláštna pozornosť, ktorá sa tomuto číslu venuje od dávnych čias, je primárne spojená s najjasnejším nočným zdrojom svetla – Mesiacom. Ako je známe, lunárny cyklus pozostáva zo štyroch fáz, z ktorých každá trvá sedem dní. Už starí Sumeri vytvorili v súlade s fázami Mesiaca kalendár, kde každý mesiac sa skladal zo štyroch týždňov po sedem dní. V Babylone bol každý siedmy deň, označujúci koniec lunárneho cyklu, zasvätený bohu Mesiaca Sina-ovi (Nanna). Tento deň bol považovaný za rizikový a aby sa vyhli možným nešťastiam, bol určený iba na odpočinok.

V diele Claudia Ptolemaia (grécky astronóm, ktorý žil v storočí II) sa uvádza, že Mesiac ako najbližšie nebeské teleso ovplyvňuje všetko: príliv a odliv, zvýšenie alebo zníženie hladiny vody v riekach, rast a správanie ľudí a rastlín. Každý novmesiac vedie k obnove prírody a nárastu energie medzi ľuďmi. A tak bolo číslo sedem vnímané ako najvýznamnejšie pri riadení takých cyklov a rytmov ako narodenie, vývoj, starnutie a smrť.

Význam lunárneho cyklu bol v dnešnej dobe potvrdený štúdiami niektorých fosílnych druhov rias, ktoré žili na Zemi pred stovkami miliónmi rokov - dokonca ešte pred objavením sa vyšších foriem života. Ukázalo sa, že že existovali na základe sedemdenných rytmov.

Stratené Koloseum

Je však tiež pravdou to, že sa našim predkom (aj ich nasledovníkom) nie vždy podarilo „zaradiť“ všetko pod číslo sedem, prípadne jeho násobky.

Napríklad veľkých výtvorov architektúry bolo jednoznačne viac ako sedem a aj napriek tomu rôzni filozofi zaraďovali do zoznamov klasických divov sveta zakaždým rôzne objekty ale vždy po siedmych. Niekedy sa stratil zo zoznamu Rhodský kolos, inokedy Alexandrijský maják alebo Koloseum.

Pri štúdiu zákonov metriky sa ukázalo, že že aj najdlhšia verzia verša (hexametra) mala len šesť stôp; všetky pokusy o zavedenie siedmej stopy viedli k rozpadu verša.

Podobný problém se objavuje aj v hudbe; dôraz na siedmej dobe je kritický pre hudobnú vetu – náš sluch ju vníma ako nepríjemnú.

Súčasné výskumy ukazujú, že číslo sedem dokáže byť záhadou aj v dobe počítačov.

Vedci z BioCircuits Institute v Kalifornii dospeli k záveru, že sedmička je jakýmsi ekvivalentom maximálnej kapacity operatívnej pamäte mozgu. To potvrdzuje jednoduchý test: požiadajte osobu o vytvorenie výrazu s 10 slovami a potom ho znovu reprodukovať spamäti. V prevažnej väčšine prípadov si nepamätá viac ako sedem z nich.

Niečo veľmi podobného prebieha, keď pred pokusnou osobu vysypeme niekoľko kamienkov a požiadame ju, aby na prvý pohľad odhadla ich počet. Pokiaľ bude kamienkov päť až šesť, je chybovosť veľmi malá, akonáhle se objaví siedmy, chybovosť narastá. Keď je kamienkov ešte viac, stáva sa nesprávny odhad nevyhnutným. Operatívna pamäť mozgu je už zaplnená a nová informácia vytesní staršiu.

Poľský výskumník Alexander Matejko, ktorý študoval podmienky tvorivej práce, dospel k záveru, že optimálny počet diskusných skupín vo vedeckom tíme je sedem ľudí. Slávny kubánsky pekár Vladimir Pervitsky, ktorý v šesťdesiatych rokoch pravidelne dosahoval trojnásobný výkon, prezradil časť z tajomstva svojho úspechu: dosiahla ho skupina siedmych ľudí.

Sociológovia poznamenávajú, že pri jednom stole nemôže komunikovať medzi sebou viac ako sedem ľudí, akonáhle sa počet zvýši, rozpadajú sa na skupiny podľa záujmov.

Už chápete, prečo je vo filmoch "Sedem statočných" alebo "Sedem samurajov" počet hrdinov určených šťastným číslom? Dokážete si tieto postavy aj ich mená zapamätať. Tvorcovia filmov sotva čítali vedecké pojednanie o tejto téme, ale intuitívne vycítili situáciu a verili v magické vlastnosti čísla harmónie a dokonalosti.

Nikolay MIKHAILOV