Manželská kríza - druhý príbeh
Rodinný život nie je vždy pokojný a šťastný. Nie každý z nás je schopný čeliť problémom tvárou v tvár a nájsť v sebe silu prekonať tieto ťažkosti. Nasledujúci príbeh vám možno otvorí oči.
,,Moja najstaršia dcéra Jenna mi raz povedala, že keď bola dieťa, jej najväčším strašiakom bolo to, že sa raz so ženou rozvedieme. Keď mala 12, vraj si uvedomila, že keď nás videla hádať sa tak často, bude asi lepšie, aby sme to urobili. Potom len s úsmevom na tvári dodala, že je rada, že sme si so ženou všetky veci vyjasnili.
So ženou sme zvádzali boje veľmi často. Úprimne, ani neviem, čo nás dvoch dalo dokopy, pretože sme nemali takmer nič spoločné. Tieto rozdiely sa prehlbovali čím ďalej, tým viac. Naše problémy sa stále zhoršovali a naše hádky sa stali tak pravidelnou záležitosťou, že bolo len veľmi ťažko možné predstaviť si medzi nami prímerie. Stali sme sa trvalo defenzívnymi a okolo našich sŕdc sme si vybudovali akúsi ohradu. Mnohokrát sme diskutovali o rozvode.
Bol som na prezentácii knihy, keď to zas na nás prišlo. Pohádali sme sa cez telefón, Keri mi s krikom zložila a ja som sa strašne nahneval. Pohár trpezlivosti pretiekol. Vtedy som sa obrátil na Boha. Neviem, či to môžem nazvať modlitbou, lebo som naňho kričal, a takto asi modlitba vyzerať nemá. Ale čokoľvek to bolo, nikdy na to nezabudnem. Stál som v hotelovej sprche a kričal na Boha len to, prečo dopustil, aby sa toto manželstvo vôbec stalo. Myšlienku na rozvod som nenávidel rovnako ako pocit, že máme naďalej s Keri ostať spolu. Bol som strašne zmätený. Rozmýšľal som o tom, čo bolo zlé. Vedel som, že Keri je dobrý človek. A taktiež, že ja som dobrý človek. Tak prečo nám to nešlo spolu? Prečo som si vlastne vzal niekoho tak odlišného odo mňa? Prečo sa nemôže zmeniť?
Nakoniec som si úplne zlomený v sprche sadol na zem a rozplakal sa. V hĺbke tohto zúfalstva ku mne prišla inšpirácia – Rick, nemôžeš ju zmeniť. Môžeš zmeniť len seba. V tom momente som sa začal modliť. Ak nemôžem zmeniť ju, prosím, Bože, zmeň mňa. Modlil som sa do noci. Modlil som sa počas celého letu domov. Modlil som sa aj keď som už prichádzal ku dverám nášho domu, v ktorých ma moja žena sotva rozpoznávala. Tú noc sme ležali v jednej posteli od seba len niekoľko centimetrov, a predsa akoby na míle vzdialení. Opäť ku mne prišla inšpirácia a ja som vedel, čo mám robiť.
Ráno som sa na posteli prevalil a opýtal sa mojej ženy: ,,Čo by som mohol urobiť pre to, aby bol tvoj deň lepší?“ Žena len nechápavo odvetila: ,,Čože?“ Ja som zopakoval otázku a ona odvetila: ,,To nemôžeš urobiť, prečo sa to vlastne pýtaš?“ Odpovedal som jej, že som to myslel vážne, a že jednoducho chcem urobiť niečo, čo vylepší jej deň. A tak mi odvetila: ,,Chceš niečo urobiť? Tak choď upratať kuchyňu.“ Asi čakala, že ma to rozhodí, ale ja som namiesto toho len prikývol a šiel upratať kuchyňu.
Ďalší deň som sa ráno opýtal to isté. Tentokrát bolo jej želaním upratať garáž. Zhlboka som sa nadýchol, mal som totiž pred sebou veľmi ťažký deň. Napriek tomu som pristál, a vyriadil garáž. Keri nevedela, čo si má myslieť.
Ráno potom som opäť zopakoval svoju otázku. No Keri už odvetila len: ,,Nič! Nemôžeš urobiť nič! A už sa to prestaň pýtať!“ Ja som jej len odvetil, že nemôžem prestať, lebo som si dal záväzok. Svoju otázku som zopakoval. Opýtala sa ma, prečo to robím. Odpovedal som jej, že je to preto, lebo sa zaujímam o to, čo chce, a rovnako o naše manželstvo.
Ďalšie ráno sa situácia zopakovala. A deň potom tiež. Druhý týždeň sa stal zázrak. Keri sa z ničoho nič rozplakala a povedala, nech už to nerobím, že ja nie som problém. Ale ona áno. ,,Je so mnou ťažko žiť. Neviem, prečo so mnou ostávaš.“ Zodvihol som jej bradu, až kým sa mi nepozerala do očí. ,,Pretože ťa milujem“, povedal som. ,,Čo pre teba môžem urobiť dnes?“ Keri odpovedala: ,,To ja by som sa ťa mala na to opýtať.“ A ja som len povedal, že by mala, ale nie teraz, pretože teraz je čas, aby som jej ja ukázal, že som sa zmenil. Čas, aby som jej ukázal, ako veľa pre mňa znamená.
Keri sa mi ospravedlnila, že bola tak sebecká. Povedal som jej, že ju ľúbim a ona mi odpovedala to isté. Na moju každodennú otázku mi tentokrát odpovedala: ,,Mohli by sme len stráviť spolu nejaký čas?“ A ja som odvetil, že by som bol tomu veľmi rád.
S kladením otázky som pokračoval ešte mesiac. Potom sa situácia zmenila a Keri sa ma začala pýtať, čo by mohla urobiť pre to, aby bola lepšou manželkou.
Zbúrali sme múry, ktoré medzi nami boli. Začali sme viesť zmysluplné diskusie o tom, čo očakávame od nášho života a o tom, ako by sme mohli toho druhého urobiť šťastným. Nie, nevyriešili sme všetky naše problémy, a dokonca nemôžem ani povedať, že sme sa už nikdy nepohádali. Povaha našich bojov sa ale zmenila. Už sme viac nemali v sebe tú chuť navzájom si ubližovať.
Teraz je to viac ako tridsať rokov, čo sme spolu. A nielenže ju milujem. Mám ju rád, páči sa mi, potrebujem ju. Tie rozdiely, ktoré medzi nami sú sa stali silnými stránkami a na ničom inom nám nezáleží. Našli sme v sebe chuť navzájom sa o seba starať.
Manželstvo je ťažké. Rovnako ako rodičovstvo. A rovnako ako písanie kníh a ďalšie veci v mojom živote. Mať vo svojom živote partnera je pozoruhodné. Naučil som sa tiež, že táto manželská inštitúcia je niečím, čo nám pomáha liečiť nemilujúce časti v nás. A verte mi, každý má v sebe takéto časti.
Nehovorím, že tento recept na šťastnejšie manželstvo môže pomôcť každému zväzku, alebo, že každé manželstvo môže byť zachránené. Snažím sa len povedať, že som rád, že mám rodinu, že mám v posteli vedľa seba oddaného priateľa, keď sa ráno zobudím. Otázku ,,Čo môžem pre teba urobiť“ si kladieme občas aj teraz.“
zdroj: psych.sk, (Romana Dorotovičová), based on story: Richard Paul Evans, brightside.me