LERM - MPO
Ľudské telo je stvorené na to, aby hostilo biomyseľ. Pokiaľ sa oň dobre a pravidelne staráme, malo by vydržať aspoň 120 rokov ale aj oveľa viac. Vnútorné hodiny, ktoré rozkážu bunke, aby sa preradila do smrti sa nazývajú telomér (http://www.vesmir.cz/clanek.php3?CID=4651). Telomér separuje gény od seba. Zakaždým, keď sa bunka rozdelí, jej telomér sa degraduje, alebo skracuje. Všetky bunky majú tiež gén, ktorý sa správa ako „bubeník“, zachováva rytmus a tempo ich produktivity a života; ale jeho zvláštnemu charakteru sme nazvali tento gén „samovražedný gén“. Keď sa raz telo, vo svojej nekonečnej inteligencii rozhodne, že jeho bunky už nedokážu dlhšie znášať bioelektrickú existenciu, povolá okamžite „samovražedného lídra“ – gén, ktorý potom naplánuje a zastaví prevádzku systémov tela. Zaujímavé na tom je to, že toto všetko sa začne diať až po oddelení duše od tela, čo sa deje tak elegantne ako tanec husí pri námluvách. Keď hus zbadá svojho partnera, bude letieť presne jeho smerom až sa zdá, že do neho narazí, ale v okamihu zmení vektor svojho letu a pridá sa k partnerovmu smeru, aby vzápätí zmenila svoj smer a predviedla elegantný pád, ktorý môže vzbudzovať predstavu náhleho pádu dievčaťa na zem, ktoré je šťastné, že zase vidí svojho milenca – scéna, tak často znázorňovaná v baletných choreografiách. Ale gunár ju nebude nasledovať, letí vlastným smerom ďalej.
Kniha je preložená z angličtiny a bola vytvorená tímom vedcov z jedného Kalifornského vedeckého laboratória. Venuje sa otázke tvorby reality a tomu, nakoľko je to v možnostiach človeka. Aj keď je písaná na vedeckej úrovni, svojím štýlom umožňuje pochopiť informáciu, ktorú sa jej autori snažia odovzdať iným ľuďom.
Knižka je na stiahnutie tu: