Kto sú anjeli

Ide o bytosti, ktoré sú reálne takisto ako sme my, ale ich existenčným priestorom nie je náš časopriestor. Boli stvorení prv, ako to, čo my nazývame vesmír a ich účelom – pravdepodobne – bolo a je byť nápomocnými Stvoriteľovi pri Jeho monumentálnej stvoriteľskej činnosti.

Naša predstava Boha je veľmi primitívna. Predstavujeme si Ho ako takmer človeka, ktorý sedí na tróne a správa sa ako panovník. Aj keď On sám seba nazýva panovníkom či vládcom, nie je v žiadnom prípade priestorovo ohraničenou bytosťou, ani bytosťou v našom ponímaní. Boh je duch – podľa vyjadrenia Písma spred pár tisíc rokov. Čo si vtedajší ľudia predstavovali pod pojmom duch? Pravdepodobne to, čo by sme my dnes opísali ako priestorovo neohraničené vedomie bez pevného tvaru a formy. Ale Boh je ešte viac – je vedomie, ktoré je vo všetkom, všade, v každom čase a na každom mieste. Nemá telo, nemá tvar a teda nie je viazané na konkrétne priestorové súradnice. Preto keď sa rozhodol, že začne tvoriť, prvé stvoril bytosti, ktoré – obrazne a veľmi nepresne povedané – mu podajú kladivo, či iné náradie, ktoré potrebuje. Anjeli – teda bytosti, ktoré vo vzťahu k nám nazývame anjeli, sú služobní duchovia. Stvoriteľ na počiatku svojho diela stvoril nebesia - miesto, ktoré je zdrojom všetkých vzorcov či matríc všetkého toho, čo plánuje stvoriť. A sem dosadil bytosti, ktoré dostali svoje konkrétne úlohy.

My ich nazývame anjeli, čo je preklad z gréckeho - angelos, z peržtiny- angaros, z latinčiny- angelus a hebrejsky- mal´ách, malak, čo vo všetkých týchto významoch označuje slovo posol. Pre nás sú to poslovia, pretože vždy, keď sme nimi kontaktovaní, posiela ich Stvoriteľ. Tieto bytosti nikdy svojvoľne nevyhľadávajú kontakt s ľuďmi. Ak niekto má dojem, že sa stretáva s anjelom a len tak nezáväzne si s ním „kecá“ - nie je to Boží anjel. Tieto bytosti z nebies poslúchajú len a len svojho Stvoriteľa, nikdy nie človeka.

Anjeli nemajú organické telá. Sú to bytosti, ktorých podstata je pravdepodobne fotonická – ide o svetelne kódované tvory. Môžu sa zjavovať v podobe ľudí, ale je to len vonkajšia podoba. To, čo nás ľudí robí ľuďmi, je naša DNA. DNA je program, ktorý zabezpečuje to, že organické telo sa bude formovať podľa vopred zadaného kódu, ale okrem toho tvarová a obsahová forma DNA zabezpečuje prepojenie organického tela s oživujúcim duchom, aby sa mohla vyvinúť nová bytosť – človek. Toto duchovné bytosti – či dobré či zlé – nemajú. Nie sú nositeľmi DNA, ktorá sa viaže LEN na organické telá a tým pádom nemôžu mať potomkov – ani medzi sebou, ani s ľuďmi. Môžu na seba zobrať výzor človeka aj s našimi pohlavnými znakmi, ale nikdy nemôžu splodiť dieťa.

Každý anjel je kompletná, jedinečná, rozumná a svojprávna podstata, t.j. bytosť osobná. Ako osoba je teda každý anjel nositeľom svojej podstaty, svojich vlastností a svojej činnosti. Každý anjel má svoju konkrétnu úlohu. O tom, aká je hierarchia anjelov, existuje veľa literatúry, ale vždy ide len o naše myšlienkové konštrukcie. Odkiaľ by sme my – ľudia – mohli vedieť niečo o hierarchickom usporiadaní v nebi? Môžeme si len čo-to domýšľať na základe kusých zápiskov v Písme.

Existujú anjeli, ktorí vyzerajú ako my – ľudia. Väčšina prípadov, kedy sa ukázali anjeli ľuďom, má takýto charakter. Niekedy ich ľudia opisujú ako silných mužov:

• Lóta s jeho rodinou vyvádzajú anjeli zo Sodomy;

• anjel Boží vystupuje v živote Hagar;

• keď bol Jozua pri Jerichu, podíval sa a videl, že oproti nemu stojí niekto s vytaseným mečom v ruke. Jozua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: Patríš k nám alebo k našim nepriateľom? On odpovedal: Nie tak. Ja som vodcom Hospodinovho voja. Práve teraz som prišiel;

• keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamreho duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov;

• A dvaja anjeli prišli do Sodomy večer. A Lot sedel v bráne Sodomy. A Lot uvidiac ich vstal a pošiel im oproti a poklonil sa tvárou k zemi …...

Inokedy sa objavia anjeli a je jasné, že to nie sú ľudia:

• Tu odkryl Hospodin oči Balámove a videl anjela Hospodinovho stáť na ceste, ktorý mal svoj meč vytasený vo svojej ruke. A skloniac hlavu klaňal sa mu padnúc na svoju tvár;

• Vtedy vytiahol anjel Hospodinov koniec palice, ktorú mal vo svojej ruke, a keď sa dotkol mäsa i nekvasených chlebov, vystúpil oheň zo skaly a strávil mäso i nekvasené chleby, a anjel Hospodinov odišiel od jeho očí;

• stalo sa totiž, keď vystupoval plameň s oltára k nebu, že vystúpil anjel Hospodinov v plameni oltára hore. A keď to videli Manoach a jeho žena, padli na svoju tvár na zem;

• Potom poslal Bôh anjela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď už hubil, pohliadol Hospodin, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a preto riekol anjelovi, ktorý hubil: Už je dosť! Spusti svoju ruku! A anjel Hospodinov stál pri humne Ornána Jebuzejského;

• A potom som videl štyroch anjelov, ktorí stáli na štyroch uhloch zeme a držali štyri vetry zeme, aby nevial vietor na zemi ani na mori ani na niktorý strom ….......

Títo anjeli sú skutočne to, ako sme ich nazval – poslovia. Majú za úlohu niečo odovzdať konkrétnym ľuďom. Ale okrem nich žijú v nebi rôzne bytosti, ktoré tiež z nedostatku vedomostí o tom svete nazývame anjelmi, ale nevystupujú vo vzťahu k nám ako poslovia. Ide o:

cherubov

• A vyhnal človeka a osadil cherubínov od východnej strany záhrady Éden, a to s plamenným mečom plápolajúcim strážiť cestu ku stromu života.

• A zvuk krídel cherubov bolo počuť až do vonkajšieho dvora ako hlas silného Boha všemohúceho, keď hovorí.

• A ukazovala sa u cherubov podoba ruky človeka pod ich krídlami.

serafínov

• Serafíni stáli nad ním. Každý mal šesť krídel; dvoma zakrýval svoju tvár, dvoma zakrýval svoje nohy a dvoma lietal.

• Tu priletel ku mne jeden zo serafínov majúc v ruke žeravý uhoľ, ktorý vzal kliešťami z oltára.

Iné druhy alebo rasy obyvateľov neba nepoznáme. Aj keď v teológii existuje hierarchická klasifikácia týchto bytostí – serafovia (serafíni), cherubovia (cherubíni), tróny, kniežatá (kniežatstvá), sily, panstvá, mocnosti, archanjeli, anjeli – je to nedokázateľné, neoveriteľné a je odvážne tvrdiť niečo o hierarchickom usporiadaní nebeského sveta, pretože môžeme byť veľmi-veľmi ďaleko od pravdy.

To, čo môžeme vedieť o anjeloch je to, že

• žijú v nebi

• boli stvorení pred človekom - (Jób 38, 4-7).

• sú o niečo lepší ako ľudia - (Ž 8,6).

• neženia sa (Mk 12,25).

• je ich veľa - Ž 68,18; Hebr 12,22; Ap 5, 11; Mt 24,31;

• slúžia ľuďom - Hebr 1,14.

• ochraňujú ľudí - Ž 34,8.

• slúžili Ježišovi - Mt 4,11; Mk 1,13; Lk 22,43.

• čast z nich sa postavila proti Bohu a slúžia satanovi - Zjav 12,9; Mt 25,41.

Ďalšie informácie o nich máme z videní, zjavení alebo výmyslov – čo vždy treba brať s rezervou. Ak sa nejaké zjavenie anjela/lov zhoduje s tým, čo o nich uvádza Písmo, môže byť pravé, ale vždy je tu otáznik.

Mená anjelov

Tento náš porušený svet miluje témy, ktoré dýchajú tajomnom a prinášajú pocit výnimočnosti. Preto dnes fičí anjelská tematika. Dávame anjelom rôzne mená a z týchto vymýšľancov ďalej dedukujeme vzdušné zámky.

Anjeli majú mená, ale ich mená sú zároveň vyjadrením ich postavenia, funkcie, ich vzťahu k Bohu. V staroveku sa mená nedávali tak, ako dnes – podľa toho, čo sa nám foneticky či inak zapáči. Meno bolo súčasťou duše, spôsobom, ako sa duša prejavovala. V mene bol kus podstaty pomenovanej osoby; meno znamenalo moc a silu. U Rimanov najväčšia kliatba bolo vymazanie mena osoby. Znamenalo to, že dotyčná osoba prestala existovať vo všetkých časoch, išlo o dokonalé zničenie duše vo vzťahu k ľudskej societe.

Mená anjelov tiež nesú nesmierne informácie o nich samotných, o ich pôvode, určení ale aj o ich Stvoriteľovi. V Biblii sa zachovalo len málo mien anjelov:

Gabriel – גַּבְ רִ יאֵ ל - je zložené zo slova gabor/gavor = silný, mocný, El = Boh – teda význam tohto mena je „Boh je silný, mocný“. Nebeská bytosť s týmto menom jednak hlása veľkosť Stvoriteľa a jednak disponuje veľkou mocou a z toho vyplývajúcou veľkou zodpovednosťou. Gabriel hovoril s Danielom v babylonskom exile, s Máriou, keď jej zvestoval, že porodí Mesiáša a tiež s kňazom Zachariášom, ktorému povedal, že sa jeho žene narodí Ján, neskôr známy ako Krstiteľ. Môžeme si domyslieť, že Gabriel je zodpovedný za načasovanie udalostí na Zemi – okrem iného.

Michael - מִ יכָ אֵ ל – je vlastne výraz, zložený zo slov: mi´= kto, k = ako, El = Boh. Zmysel mena tejto bytosti je „Kto je ako Boh“. Je to vyjadrenie veľkosti Stvoriteľa a tiež vyjadrenie poslania tohto anjela. Ak niekto nesie takéto meno, mohlo by to znamenať toľko, že ide o bojovníka, ktorý je ochotný postaviť sa za svojho Pána.

Posledný z najmocnejšej trojice anjelov podľa legiend mal byť Nositeľ svetla, ktorého dnes poznáme pod menom satan. O ňom viac ďalej.

Abaddon – o tejto bytosti nájdeme krátku zmienku v Zjavení: „Mali akoby železné panciere a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja. Chvosty mali ako škorpióny a v nich žihadlá, aby nimi päť mesiacov škodili ľuďom. Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky Apollyón - t. j. Zhubca“

Tu sú ďalšie údajné mená anjelov, ktoré okrem už vyššie spomenutých v Biblii nenájdeme. Takže je to otázne, či tieto mená skutočne patria nebeským bytostiam, alebo sú výsledkom ľudovej tvorivosti:

• Azrael

• Barbiel

• Hamaliel

• Cherubiel

• Jehoel

• Kemuel

• Metatron

• Nišroch

• Orifiel

• Rafael

• Serafiel

• Uriel

• Zofiel

   

Ako vzniklo meno Lucifer?

Výraz Lucifer sa priamo v Biblii nevyskytuje, je to len naše rozhodnutie používať latinský výraz pre Nositeľa svetla. Odkazy na neho nájdeme v texte Izaiáš 14,12:

• Ekumenický preklad: Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si na zemi, vládca nad národmi!

• Katolícky preklad: Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi.

• Roháčkov preklad: Ako si len padol s nebies, jasná hviezdo, synu rannej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy.

• Evanjelický preklad: Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy.

• Botekov: Ako si padol z neba, Svetlonos, syn Rannej zory! Ako si bol zrazený k zemi, víťaz nad národmi! 

V hebrejskej verzii Izaiáša je na tomto mieste meno Héllél ben Sáchár (הֵ ילֵ ל - בֶּ ן- שָׁ חַ ר), ktoré znamená: skvejúci sa /žiariaci/chváliaci /syn rannej zory. Toto hebrejské meno preložili autori Septuaginty výrazom heosforos, čo znamená ranná hviezda. Latinský preklad tohto výrazu je meno Lucifer (obidva výrazy znamenajú nosič svetla).

Ako sa z takejto bytosti stal Boží odporca?

Aký anjel bol pred svojím pádom satan? Podľa mena, ktoré sa mu prisudzuje – ak je to skutočnosť – bol zrejme najmocnejší anjel. To by znamenalo, že bol prvou stvorenou bytosťou. V Zjavení Jána sa dočítame veľmi zaujímavú informáciu:

„Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela, aby vám v cirkvách svedčil o týchto veciach. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná ranná hviezda.“

A o padlom anjelovi čítame u Izaiáša:

„Ako si len padol z nebies, jasná hviezda, synu rannej zory“

Medzi Božím Synom Ježišom a padlým anjelom je vzťah: Ježiš je jasná ranná hviezda – v našej astronomickej terminológii ranná zora – a ten, koho poznáme ako padlého anjela, je syn tejto rannej zory!

V evanjeliu Jána čítame o Ježišovi: “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.“ Čiže – Ježiš ako Slovo bol pri stvorení a On je zdrojom všetkého, čo existuje. A tiež On je ranná zora. Ak je padlý anjel Synom rannej zory, musel byť stvorený ako prvý zo všetkého stvorenstva! A ako prvý bol najmocnejší, mal v sebe najviac z Boha. Boh je svetlo a ten, koho dnes poznáme ako satana, bol nositeľom Božieho svetla. Bol žiarivý, skvejúci sa, prekrásny tvor. Preto v ňom mohla skrsnúť myšlienka: „Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného zhromaždenia Božieho, v najďalekejších krajoch severa“.

Traduje sa, že pýcha je prvý hriech a pochádza priamo z neba. Previnil sa ním najskvostnejší tvor, ktorého Stvoriteľ priviedol do existencie. Nositeľ svetla si trúfol rovnať sa Bohu a táto jeho vysokomyseľnosť ho stála pozíciu najmocnejšieho anjela. Stal sa z neho satan = odporca, protivník. Koho protivník? Stvoriteľa a Jeho stvorenia.

Je mnoho názorov na existenciu satana. Od nezmyslov typu satan je rohatý čert a má domček v pekle po druhý extrém – satan ako bytosť neexistuje, je to len personifikácia negatívnych čŕt a prejavov človeka.

Pri akomkoľvek skúmaní Božieho kráľovstva môžeme vychádzať jedine z Biblie. Akékoľvek iné zdroje sú spochybniteľné a nedôveryhodné. Tak je to aj v prípade existencie satana. O jeho účinkovaní nájdeme mnoho záznamov priamo v evanjeliách:

• Mt 4,10 - Vtedy mu Ježiš odpovedal: Odíď, satan! Lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.

• Mk 1,13 - Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Žil medzi divou zverou a anjeli mu slúžili.

• Lk 22,3 - Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol z počtu Dvanástich,

• Zj 12,9 - Veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta, bol zvrhnutý na zem a s ním boli zvrhnutí aj jeho anjeli.

• Zj 20,2 - Zmocnil sa draka, toho starého hada, ktorým je diabol, satan, a sputnal ho na tisíc rokov.

Už len z týchto niekoľko textov je zjavné, že ide o konkrétnu osobu – komunikuje s Ježišom, dokáže vstúpiť do človeka, má svoje vojsko, môže byť spútaný......... Ten, koho Boh nazval satan, je veľmi konkrétna osoba, veľmi mocná – najmocnejšia zo všetkých stvorených bytostí (možno okrem Adama) a stále sa snaží dosiahnuť svoj cieľ: stať sa rovným Bohu.

Satan má svoje vojsko. Ide o časť nebeského silového potenciálu – vojsko. Traduje sa, že diabol so sebou stiahol do pádu tretinu nebeských bytostí. Aj anjeli majú slobodnú vôľu. Ak aj Nositeľ svetla bol ich nadriadeným, nemuseli súhlasiť s jeho počínaním. Ak sa k nemu pridali, muselo to byť dobrovoľné rozhodnutie a sú a aj budú za to súdení. Keby ich nasledovanie satana bolo vynútené a nedokázali by to ovplyvniť, nemohli by byť braní za to na zodpovednosť.

Satanove vojsko je tvorené rôznymi bytosťami. Časť z nich sú padlí anjeli. Zrejme ide o bytosti, ktoré mu priamo podliehali a rozhodli sa nasledovať ho. Ďalšia časť jeho vojska sú bytosti, ktoré nazývame démoni. Nejde o anjelov.

Démoni sú bytosti, ktoré nepochádzajú ani z nášho sveta, ani z neba. Pochádzajú zo sveta či svetov, ktoré sa od nášho líšia svojím charakterom. Ide o nehmotné bytosti, majú rôznu úroveň inteligencie, rôzne schopnosti a ako nehmotné bytosti dokážu vstupovať do človeka a v niektorých prípadoch ho celkom ovládnuť. V podstate ide o parazitov na energetickej úrovni, ktoré využívajú našu nevedomosť, naivitu a hlúposť na to, aby sa na nás priživovali. Niekedy v priebehu vekov satan zrejme tieto tvory ovládol a sú jeho služobníci. Tu je aspoň jeden príklad ich konania:

„První démon, kterého jsem skutečně viděla, se mi ukázal v tělesné podobě při prvním obřadu, když jsem podepisovala kontrakt. Další, kterého jsem viděla, byl ten, kterého jsem si sama »přivolala«. Když jsem prováděla odpovídající inkantaci, objevil se v oblaku dýmu, který silně páchl po síře. Celá ta věc byla velmi vypracovaná, teatrální, ale byl velmi, velmi skutečný. Opět byl v tělesné podobě. Byl obrovitý, asi dva a půl metru. Měl tělo značně podobné lidskému, ale přesto bylo odlišné. Byl celý černý. Proto označujeme tento druh démonů jako černé bojovníky. Měl ohnivé červené oči, obrovské ruce a kůže mu sloužila jako skutečný pancíř. Tvořily ji silné tvrdé černé šupiny, něco na způsob želvího krunýře. Každá šupina měla tak patnáct čtverečních centimetrů.“ (úryvok z knihy od Rebeky Braun: Prišiel oslobodiť zajatých)

V Zjavení čítame o bytostiach: „nečistí duchovia, podobní žabám, lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia divy a ktorí vychádzajú ku kráľom zeme a celého sveta, aby ich zhromaždili do boja toho veľkého dňa všemohúceho Boha.“

Slovo démon vychádza zo starogréckeho δαίμων = daímōn, čo označuje nižšie božstvo či strážneho ducha, spravidla dobrotivého či neutrálneho charakteru – toto je definícia démona vo wikipédii. Kresťanstvo začalo týmto pojmom označovať všetky bytosti, ktoré sú nepriateľského charakteru a stoja v opozícii voči Bohu a človeku. Ale v skutočnosti ide o rôzne typy bytostí a ich existencia je známa nie len v kresťanských kruhoch, ale prakticky v každej kultúre na Zemi. A voči Bohu a ľuďom sú nepriateľské len tie bytosti, ktoré sa zapredali satanovi – takisto ako medzi humanoidmi sú zlé bytosti, neutrálne a dobré.

Duchovné bytosti existujú, majú svoj svet, svoje životné prostredie, svoju hierarchiu a tiež slobodnú vôľu. Niektoré druhy sú voči nám nepriateľské, iným sme ukradnutí a možno sú aj takí, ktorí sú voči nám priateľskí. Ale zo strachu z démonov nie sme ochotní a bojíme sa skúmať svety mimo náš časopriestor.

Satan vládne strachom. Áno, je nesmierne mocný, ale nie tak veľmi, ako náš Otec. Ak sa ho začneme báť, má nad nami prevahu a dostal nás.

Aj satan má svoje vojsko zorganizované. Má hierarchiu a určite v jeho armáde vládne strach. Má svojich generálov – kniežatá, má svojich katov, ale o jeho svete nevieme takmer nič. Ako sa volajú jeho podriadení? Môžeme si len vymýšľať.

Anjeli, ktorí sa vzopreli vláde Stvoriteľa, nemajú možnosť robiť pokánie. V listoch apoštolov čítame:

• anjelov, ktorí nezachovali svojho kniežatstva, ale opustili svoj vlastný príbytok, zachoval strážených pod mrákavou vo večných putách k súdu veľkého dňa;

• lebo ak Boh neušetril anjelov, ktorí zhrešili, ale ich v reťaziach mrákoty uvrhol do podsvetného žalára a strážených vydal súdu.

V tomto sme my – ľudia výnimoční. Nám náš Stvoriteľ dal možnosť vrátiť sa k Nemu a to je to, čo Boží anjeli nechápu: „ktorí vám zvestovali evanjelium v Svätom Duchu, poslanom s neba, do čoho žiadajú si anjeli nazrieť“ (1Pt 1,12 )