Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín. Rodiskom tejto najstaršej známej európskej civilizácie v oblasti Egejského mora vyše pred 4000 rokmi bol ostrov Kréta. Najstaršie grécke dejiny delíme na:

- ostrovné obdobie - kykladská kultúra ( 3000 p.n.l. )
- minojské obdobie ( 2800 – 1100 p.n.l )

Kykladská kultúra
Rozkladala sa na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori. Obyvateľstvo tvorili pravdepodobne prisťahovalci  z Malej Ázie. Strediskom bol ostrov Délos. Kykladskí obyvatelia poznali technológiu spracovania bronzu, z ktorého vyrábali svoje pracovné nástroje a tiež vedeli opracovávať mramor - prejavovali svoje umenie a náboženské predstavy tvorbou bielych sošiek z mramoru, ktoré zobrazovali nahé ženské, menej mužské postavy (napríklad muž s harfou, či píšťalou). Sošky sa nazývajú idoly. Obchodovali s Krétou a inými vtedajšími krajinami v Stredozemnom mori.

Minojská kultúra

Okolo roku 2800 p.n.l na ostrove Kréta vznikla najstaršia známa európska civilizácia – minojská civilizácia. Jej začiatok sa definuje ako ranominojské obdobie: 2800 – 2000 p.n.l.

Kréta bol bohatý a úrodný ostrov a podľa gréckych mýtov na Kréte vládol spravodlivý panovník MINOS, podľa ktorého vznikol názov minojská kultúra. Civilizácia svoj vrchol dosiahla okolo roku 2000 p.n.l. Centrom tejto kultúry bolo mesto Knóssos na Kréte, kde boli postavené rozľahlé paláce so zložitým pôdorysom – labyrinty. Boli to centrá kultúry, remesiel, obchodu, náboženstva, ale aj sídla panovníkov. Tu sa nachádzalo centrum politickej moci, administratívy aj súdnej moci. Mali vlastné písmo – obrázkové (piktografické), z ktorého sa vyvinulo časom lineárne písmo A, ktoré doposiaľ nebolo rozlúštené. Príchodom Achájcov sa zmenilo na lineárne písmo B. Toto písmo prevzali neskôr Rimania a vo forme latinky žije dodnes.

Z tohto obdobia gréckych dejín sa zachovali aj nádherné fresky: maľovali živočíšny svet mora vo vnútri palácov, na stenách palácov, alabastrové nádoby, sošky bohov a bohýň (bohyňa s hadmi), šperky, ...Typickým náboženským obradom bol TANEC s býkmi na nádvorí a akrobatické cviky na chrbte býka.

Minojčania boli šikovný obchodníci a udržiavali obchodné kontakty s Egyptom aj Sýriou.

„Na šírom, vínovočervenom mori sa nachádza zem, rovnako krásna ako bohatá, s dorážajúcimi vlnami...je to Kréta s nespočetným obyvateľstvom v deväťdesiatich mestách. Medzi nimi Knossos, veľké mesto kráľa Minoa, ktorého si veľký Zeus na celých deväť rokov vybral za dôverníka.“  - týmito slovami opísal Homér kolísku európskej civilizácie.

Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť. Medzi stálych bohov patrili: Afrodita, Apolón, Artemis, Aténa, Áres, Hefaistos, Héra, Hermes, Poseidon a Zeus. Túto dvanástku, po grécky nazývanú dodekatheon, dopĺňali a vzájomne sa menili nasledovní: Demeter, Dionýzos, Hádes, Hestia, Héba, Hélios a Persefona.

Zeus:

Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj najčastejšie zobrazovaný. Jeho blesky ukuli obri nazývaní Kyklopi v dielňach pod dozorom jeho syna Hefaista.

Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon.

Poseidon:

Poseidon bol Diov brat a v akejsi hierarchii bol druhým najvyšším bohom spolu s Hádesom. Bol bohom morí a oceánov a jeho známym symbolom je Trident – trojzubec, ktorý mu ukuli Telchini – údajne pôvodní obyvatelia ostrovu Rhodos. Táto zbraň či nástroj mu slúžila na vyvolávanie búrok alebo zemetrasení.

Jeho manželkou sa stala morská nymfa Amfitrita, no Poseidon, ako to bolo u gréckych bohov zvykom, sa zaplietol s aj s mnohými inými ženami.

Héra:

Héra bola sestra a zároveň manželka hlavného boha Dia a preto je pokladaná za najvyššiu bohyňu. Jej úlohou bolo chrániť rodinu, rodiace ženy, manželstvo či deti. Héru nazývali aj „matka všetkých živých“ (ako Eva-Chava). Jej meno sa odvádza od podoby ERA – ERATÉ, čo znamená milovaná – tak, ako Eva v raji. Zeus bol otec bohov, ale aj polobohov. Bol to záletník, ktorý rád vyhľadával pozemšťanky. Héra, aj keď nazývaná matka všetkých živých, prenasledovala a likvidovala milenky a deti svojho manžela – v tomto zase pripomína Lilith z mezopotámskej mytológie. Bola žiarlivá a nevyspytateľná.

Áres:

Syn Dia a Héry – Ares, bol veľmi krutý bojovník, ktorý miloval vojnu, bitky, zabíjanie a sám si ich zúčastňoval s veľkým štítom a svojim zázračným mečom. Bol to násilník a vrah. Zabil iného boha (svojho súrodenca) a bol vylúčený zo spoločenstva bohov (ako Kain). Mal za manželku svoju sestru Afroditu, s ktorou mal údajne šesť detí. Ares sa pre svoj charakter vyprofiloval na boha násilia a v mytológii ho sprevádza duch vraždy.

Hádes:

Bol ďalší Diov brat a bol bohom podsvetia, teda ríše mŕtvych. Do podsvetia si uniesol dcéru Dia a bohyne Demeter -Persefonu a urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych. Persefona však nemala záujem ostávať v ríši mŕtvych a po viacerých sporoch tak Zeus pristúpil na dohodu, že jednu tretinu roka strávi s Hádesom v podsvetí a dve tretiny roka môže byť na zemi so svojou matkou. Medzi ostatnými bohmi nebol veľmi obľúbený a len málokedy opúšťal svoje sídlo.

Persefona:

Ako už bolo vyššie spomenuté, Persefona bola dcéra Dia a Demeter, neskôr sa stala manželkou Hádesa. V ríši mŕtvych mala rovnakú pozíciu ako Héra na Olympe. V podsvetí vládla spolu so svojim mužom a dozerala na to, aby nikto túto oblasť neopustil.

Bola bohyňou podsvetia, ale i žatvy či kvetov.

Demeter:

Bola bohyňou zeme, rastlín, plodnosti či roľníctva. S Diom mala dcéru Persefonu.

Hestia:

Bola bohyňou domova, rodiny či domáceho krbu, ktorý bol považovaný za stred rodiny. O jej ruku prejavil záujem Poseidon aj Apolón, ale ona sa rozhodla pre večné panenstvo.

Gréci ju taktiež považovali za ochrankyňu štátu.

Afrodita:

Afrodita bola bohyňa lásky, sexuality, krásy, príťažlivosti či plodnosti. Vďaka svojej kráse a kúzlám sa stala jednou z najsilnejších bohýň vôbec. Najvyšší boh Zeus sa obával, že jej krása by mohla spôsobiť spory medzi bohmi a tak sa rozhodol, že ju vydá za Hefaista. Hefaistos bol pri nej veľmi šťastný, no ona oňho nejavila záujem, najmä kvôli vonkajšiemu vzhľadu.

Afroditu sprevádzali životom romániky s inými bohmi, jej najväčší milenec bol Áres.

Apolón:

Apolón, boh svetla, básnictva či lukostreľby, bol Diov syn, ktorého však nemal s jeho manželkou Hérou a tá potom tomuto bohovi už od malička strpčovala život. Jeho sestra je bohyňa Artemis a sám Apolón bol v istých obdobiach stotožnený s Heliom.

Artemis:

Apolónové dvojča, od ktorého je staršia len o jeden deň, je bohyňou lovu, mesiaca či zvierat. Typicky je preto zobrazovaná s lukom. Staroveká mytológia ju vykreslila ako krásnu a zároveň mocnú bohyňu, ktorá žila panenským životom. Svojou krásou učarovala prakticky každému bohovi.

V nešťastnej výzve s Apolónom, keď si myslela, že strieľa na terč, zabila svojho milého Oriona, ktorého potom od žiaľu vyhodila do nebies a vytvorila súhvezdie Orion.

Aténa:

Aténa nebola len bohyňa, no taktiež ozbrojená bojovníčka považovaná za poradkyňu vojakov. Je známa ako bohyňa múdrosti, no do jej okruhu božstiev tiež zaraďujeme umenie, stratégiu, odvahu alebo spravodlivosť. O jej priazeň sa pokúšal Hefaistos, ale bez pozitívnych výsledkov.

Hefaistos:

Syn Dia a Héry je boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov – zhotovil zbroj aj pre známeho bojovníka Achilla.  Héfaistos bol škaredý a slabý hneď oo svojho narodenia. Vlastná matka ho pre jeho nedokonalosť zvrhla z Olympu. Zachránili ho bohyne Thetis a Eurynomé, ktoré ho aj vychovali. Mýty ho preto aj zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol najškaredším zo všetkých bohov, no aj napriek tomu mal za manželku bohyňu lásky a krásy Afroditu. 

Najčastejšie je zobrazovaný s kliešťami a kováčskym kladivom.

Hermes:

Ďalší na zozname je opäť Diov syn, jeho matka bola plejáda (sprievodkyne bohyne Artemis) Maia. Je to boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov. Podľa gréckych mýtov šlo o veľmi šikovného a vynaliezavého boha. Už v deň svojho narodenia vynašiel lýru a naučil sa na ňu hrať.

Dionýzos:

Mytológia priraďuje ďalšiemu Diovmu synovi objavenie viniča a tým pádom sa stal bohom vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti. Na základe toho sa v jeho mene konali veľké zábavy, ktoré boli v Ríme dokonca zakázané, keďže sa často zvrhávali k iným veciam. Z olympskej elity bol najmladší a mal mnoho mileniek.

Hébé:

Jedno z detí Dia a Héry – v mytológii je to dcéra – sa volá Hébé, alebo aj Hébel. Zaujímavé, že takto znie meno Ábela v hebrejčine. Hébé v mytológii je bohyňa mladosti; snáď ako spomienka na to, že Ábel umrel mladý, nestihol zostarnúť. Hébé na Olympe plnila funkciu „čašníčky“. Bohom nalievala nápoj večnej mladosti – nektár, a k jedlu podávala božský pokrm – ambróziu.

Zeus ju však po čase v tejto funkcie nahradil a Héba tak svoje miesto musela opustiť, s čím sa jej mama len ťažko stotožňovala. Za muža mala bájneho Herakla, s ktorým mala dve deti.

Hélios:

Aj keď nepatril medzi hlavných bohov, tak plnil dôležitú funkciu, keďže bol zosobneným slnka, jeho jasu a tepla. Každé ráno vychádzal plniť si svoje úlohy za sprievodu spievajúceho kohúta, ktorý sa stal jeho symbolom. Zemi svojim teplom dával život a na cestách videl mnoho vecí, napríklad Afroditinu neveru voči Hefaistovi, tiež videl, ako si Hádes do podsvetia uniesol Persefonu.