Dvojfázový spánok

Vďaka možnosti pracovať z domu, alebo možnosti určovať si svoj harmonogram práce a spánku, sa objavila aktuálna otázka, ako si optimálne nastaviť spánok, aby sa človek cítil komfortne. Ako sa ukázalo, spať nepretržite osem hodín nie je nutné. Naši predkovia boli zvyknutý spať dva kratšie spánky počas dlhšieho časového rozsahu, ktorý trval v priemere dvanásť hodín.

Profesor Roger Ekirch z Univerzity vo Virginii skúmal vplyv dvoch krátkych spánkov na biorytmus človeka. Ako sa ukázalo, ešte do objavu elektriny ľudia nie vždy praktikovali nepretržitý osem hodinový spánok. Zmienky o tom sa dajú nájsť v historickej literatúre, súdnych dokumentoch a osobných záznamoch. Prekvapivá nie je tá skutočnosť, že ľudia spali na dve smeny, ale veľmi rozšírený výskyt tohto druhu nočného oddychu. Bol to štandardný obyčajný spôsob spánku.

„Počet a charakter zmienok naznačujú, že to bol dobre známy fakt,“ hovorí Roger Ekirch. Napríklad anglický lekár napísal, že ideálny čas na štúdium a rozmýšľanie je medzi „prvým spánkom“ a „druhým spánkom“. V roku 2006 Roger Ekirch vydal knihu „At Day’s Close : Night in Times Past”, ktorá je plná príkladov dvoch spánkov.

Čo môžeme robiť medzi dvoma spánkami?

Životný rytmus priemerného človeka sa delí na tri bloky: práca, spánok, život. Ale v minulosti ľudia žili v podmienkach s obmedzeným osvetlením počas dňa. To viedlo k tomu, že noc u nich trvala 12 hodín s prerušením spánku na niekoľko hodín medzi dvoma spánkami. Počas tejto prestávky väčšina zostávala vo svojich spálňach a v posteliach, niekedy čítali, alebo sa modlili. Relígie dokonca mali určené druhy modlitieb na čas medzi spánkami. Ini fajčili, rozprávali sa s človekom, s ktorým sa delili o posteľ alebo sa zaoberali intímnosťami. Niektorí zasa navštevovali susedov. Ako je známe, s príchodom elektrického osvetlenia sa táto prax nakoniec zmenila.