Kto je Boh?

Ako si ľudia predstavujú Boha?

Najčastejšia predstava o Bohu v kresťanskom svete je táto:

alebo podobná predstava:

Ktorý obrázok je pravdivejší?

V Biblii je napísané: „Boh je Duch“ (Ján 4,24) a tiež: „Boha nikto nikdy nevidel“ (Ján 1,18; 1.list Jánov 4,12). Ako potom môžeme takto nemiestne zobrazovať Boha? Ak je On duch a nikto Ho nikdy nevidel, odkiaľ sa berú v chrámoch tieto kresby? Je to ľudská arogancia dávať Bohu tvár – dokonca tvár starca. Ak Boha zobrazíme týmto spôsobom, pri každej snahe o kontakt s Ním sa nám v hlave objaví táto maľba a strácame predstavu o Jeho skutočnom majestáte a moci. Veď čo už len taký starec dokáže? Zlostiť sa a hromžiť. Ale Boh s takouto našou predstavou nemá nič spoločné.

Aký je teda Boh?

Nikdy ho nemôžeme spoznať takého, aký naozaj je. Sme príliš jednoduchí na to, aby sme Ho dokázali spoznať. Ale On je natoľko milujúci, že sa znížil na našu úroveň, aby sme s Ním mohli mať vzťah.

Boh, ktorého nazývame Otcom, je číre vedomie. Slovom Biblie – je duch. Dnes by sme to možno povedali inak: pole vedomia, energetické pole vedomia ….. V každom prípade to znamená, že pre nás – bytosti formy – je neviditeľný, nepolapiteľný. Nedá sa lokalizovať v priestore a dokonca ani v čase. Je veľmi osobný, ale súčasne je všadeprítomný. Všetko, čo existuje, má svoj pôvod v Ňom. To znamená, že On je vo všetkom prítomný. Nielen každá častica hmoty, ale aj každá frekvencia v hmotnom aj nehmotnom svete pochádza od- a z Neho. Boh ako neviditeľné pole vedomia prestupuje nielen náš vesmír, ale aj všetky iné oblasti existencie. Existujeme v Ňom a skrze Neho – ako je to napísané v Sk 17,28: „Lebo veď v ňom žijeme, hýbeme sa“.

Toto majestátne pole vedomia sa voľakedy, keď ešte nebol čas, rozhodol stvoriť niečo veľkolepé – rôzne oblasti existencie, ktoré obsahujú aj náš časopriestor. A keďže Boh samotný je život, všetky oblasti existencie zaplnil životom. A ako zavŕšenie tohto veľdiela stvoril Adama – bytosť, ktorá bola k Nemu najbližšie a mala byť prostredníkom medzi stvorenými bytosťami a Stvoriteľom. Keď Adam zlyhal, jeho úlohy sa ujal Boží Syn Ježiš, ktorý bol podľa tela Adamovým potomkom: „Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom.“ - 1Kor 15,45

Boha vidieť nemôžeme, ale Jeho túžba byť s nami je tak veľká, že našiel riešenie: stal sa takými, ako sme my. Stvoril si telo, do ktorého mohol vstúpiť a stať sa človekom – synom Adama. Iba takto – v osobe Mesiáša Ježiša – môžeme spoznať Boha a Jeho lásku, ktorou nás stále miluje.