Vyrastali sme v kultúre, ktorá má svoj ideologický základ v Biblii. Naši predkovia po stáročia boli vychovávaní vo viere v Boha – Stvoriteľa, ktorý nás stvoril, stará sa o nás a my sme povinní Ho ctiť a poslúchať. Je to ale pravdivý obraz o Bohu a o nás?

Ak si pozorne čítame 1. a 2. kapitolu knihy Genezis v Biblii, nájdeme tu dve zmienky o stvorení človeka. V 1. kapitole sa píše, že Elohim (Bohovia) stvorili človeka – muža a ženu, dali im príkaz: „Ploďte sa a množte sa a naplňte zem“ a zverili týmto ľuďom správu nad Zemou.

V 2. kapitole Genezis je napísané, že JHVH (Ten, ktorý existuje) vzal prach zo zeme – stavebné častice hmoty – a sformoval človeka – humanoida a vdýchol do neho život. Keďže Boh je duch a nemá pľúca, do človeka musel vdýchnuť časť seba. Človek ožil a Boh ho nazval osobným menom Adam. Tento človek – Adam nežil na Zemi, ale bol prenesený do rajskej záhrady a tam sa ďalej formoval. Bol stvorený v dobe, kedy naša planéta ešte len chladla a nebol na nej žiadny život. (Genezis 2,5)

Adam žil v raji v spoločnosti anjelov a stretával sa so svojím Otcom – Stvoriteľom. Aj keď mal organické telo, prevládajúca zložka jeho bytosti bola duchovná existencia. Preto ako človek mohol žiť v nebeskom prostredí a komunikovať bez prekážok s anjelmi a Bohom.

V nebi nemajú miesto pre škaredé, neforemné veci. Keďže Adama stvoril JHVH – Ten, ktorý je nad všetkým; Ten, ktorý nepodlieha nikomu a ničomu; Stvoriteľ Univerza a Zdroj všetkého, čo je – Adam musel byť dokonalý po každej stránke: fyzicky nádherný, s obrovským IQ, v nebeskom svete bol doma, stál po boku Stvoriteľa ako syn pri otcovi …. Adam bol majestátny, mocný, krásny. Viedol a učil ho priamo Stvoriteľ a pripravoval ho na veľkú úlohu.

Aká bola Adamova úloha?

Môžeme to zistiť z toho, akú úlohu medzi národmi mali Izraeliti.

Národ Izrael bol priamym pokrvným potomkom Adama a Evy. Rodokmeň Abraháma siaha smerom do minulosti po priamej línii k Adamovi a smerom do budúcnosti k Ježišovi Kristovi. Aké bolo poslanie Izraelitov nájdeme zapísané v knihe Exodus 19,6: „A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ Kňaz je prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Izraeliti – Adamove deti - sa mali stať ľuďmi, ktorí budú schopní sprostredkovať Božiu vôľu iným národom. Toto malo byť poslaním Adama, keby …

Adam žil v nebeskom svete ako človek sám. Aj tu vidieť rozdiel medzi opisom stvorenia v 1. kapitole Genezis kde stojí, že ľudia boli stvorení v páre a dostali príkaz množiť sa. Ale Adam bol dlho sám a nebol spokojný. Boh – JHVH sa preto rozhodol, že mu daruje veľký dar: inú bytosť takého druhu, ako bol on sám. Ale neurobil to tak, ako prvýkrát. Nevzal prach zo zeme, aby vyformoval ďalšie telo. Tentoraz zobral Adamovu DNA, ale nenaklonoval ďalšieho Adama. Z materiálu, ktorý odobral nebeskému človeku, vytvoril ženu. Adam ju neskôr nazval Chava (= Eva) – matka všetkých živých.

Ak bol Adam nádherný, Eva musela byť oslňujúca. Jej ľudská podstata nebola zakotvená v zemskom materiáli, ako to bolo u Adama. Eva bola verzia č.2 – jej organické telo bolo vygenerované z už žijúceho organizmu, nie z mŕtvej hmoty. Je možné, že to je aj dôvod toho, prečo Evine dcéry až dodnes vo všeobecnosti majú viac vyvinutú intuíciu, majú väčší cit pre krásu a harmóniu ako muži.

Eva mala bližšie k duchovnému svetu ako Adam. Dokazuje to aj tragický príbeh pádu týchto dvoch bytostí: diabol oslovil Evu, ktorá svojou podstatou mala bližšie k anjelskému svetu ako Adam.